opýtať sa -ta sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tanie (sa) dok. (koho na čo, na koho/s vedľajšou vetou) ▶ položiť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, popýtať sa; syn. spýtať sa: o. sa na cestu; o. sa na dôvod návštevy; o. sa na názor občanov; chcela sa ho niečo o.; urobil to bez opýtania; opýtal sa ho na otca, ako žije; opýtal sa ma, ako sa volám; smiem sa o., čo vás sem priviedlo?; opýtali sme sa miestnych, kde sa dá parkovať; Prečo nespíš? – opýta sa Jakub ticho. [A. Baláž] □ hovor. ďakujem za opýtanie zdvorilostná formula pri odpovedi na otázku o rodine, o zdraví a pod. ◘ parem. keď sa zima opýta, čo si robil v lete na zimu sa treba pripravovať oveľa skôr, ako príde ▷ nedok. ↗ opytovať sa
opytovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie (sa) nedok. (koho na čo, na koho/s vedľajšou vetou) ▶ klásť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, pýtať sa; syn. spytovať sa: vždy sa ma opytuje na zdravie; opytoval sa na ich mienku; všetkých, čo prichodili z vojny, sa opytovala na syna; opytovala sa ho, prečo nezostane pri nej; samej seba sa opytovala, čím si to zaslúžila ▷ dok. ↗ opýtať sa
opytovať sa p. pýtať sa 1, 2, vyzvedať sa
pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať sa • opytovať sa • klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím • vypytovať sa (viackrát sa pýtať)
2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať sa • prezvedať sa • prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma • byť zvedavý • zaujímať sa • vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu • spytovať sa • opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás • radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž
3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu • chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov
vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo
opýtať sa, -a, -ajú dok. (koho, na koho, na čo i bezpredm.) položiť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, spýtať sa: „Vieš, čo je to čestné slovo, Tomáš?“ opýtal sa ho Greguš. (Zúb.) Rád by som sa bol Draka na čosi opýtal. (Chrob.); o. sa na cenu; „Kde sú?“ opýtal sa prísne. (Jes.); robiť niečo bez opýtania
● hovor. ďakujem za opýtanie zdvorilostná formula v odpovedi na otázku o rodine, o zdraví ap.;
nedok. opytovať sa, -uje, -ujú
opytovať sa p. opýtať sa