Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opytovať sa ‑uje ‑ujú nedok.

opýtať sa -ta sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tanie (sa) dok. (koho na čo, na koho/s vedľajšou vetou) ▶ položiť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, popýtať sa; syn. spýtať sa: o. sa na cestu; o. sa na dôvod návštevy; o. sa na názor občanov; chcela sa ho niečo o.; urobil to bez opýtania; opýtal sa ho na otca, ako žije; opýtal sa ma, ako sa volám; smiem sa o., čo vás sem priviedlo?; opýtali sme sa miestnych, kde sa dá parkovať; Prečo nespíš? – opýta sa Jakub ticho. [A. Baláž]hovor. ďakujem za opýtanie zdvorilostná formula pri odpovedi na otázku o rodine, o zdraví a pod.
parem. keď sa zima opýta, čo si robil v lete na zimu sa treba pripravovať oveľa skôr, ako príde ▷ nedok.opytovať sa


opytovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie (sa) nedok. (koho na čo, na koho/s ved­ľajšou vetou) ▶ klásť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, pýtať sa; syn. spytovať sa: vždy sa ma opytuje na zdravie; opytoval sa na ich mienku; všetkých, čo prichodili z vojny, sa opytovala na syna; opytovala sa ho, prečo nezostane pri nej; samej seba sa opytovala, čím si to zaslúžiladok.opýtať sa

opytovať sa p. pýtať sa 1, 2, vyzvedať sa


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opýtať sa, -a, -ajú dok. (koho, na koho, na čo i bezpredm.) položiť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, spýtať sa: „Vieš, čo je to čestné slovo, Tomáš?“ opýtal sa ho Greguš. (Zúb.) Rád by som sa bol Draka na čosi opýtal. (Chrob.); o. sa na cenu; „Kde sú?“ opýtal sa prísne. (Jes.); robiť niečo bez opýtania

hovor. ďakujem za opýtanie zdvorilostná formula v odpovedi na otázku o rodine, o zdraví ap.;

nedok. opytovať sa, -uje, -ujú


opytovať sa p. opýtať sa

Morfologický analyzátor

opytovať nedokonavé sloveso
(ja) opytujem VKesa+; (ty) opytuješ VKesb+; (on, ona, ono) opytuje VKesc+; (my) opytujeme VKepa+; (vy) opytujete VKepb+; (oni, ony) opytujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) opytoval VLesam+; (ona) opytovala VLesaf+; (ono) opytovalo VLesan+; (oni, ony) opytovali VLepah+;
(ty) opytuj! VMesb+; (my) opytujme! VMepa+; (vy) opytujte! VMepb+;
(nejako) opytujúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor