opustiť dk
1. čo (natrvalo) zanechať nej. miesto, odísť od niečoho: mug dom w predmesty naskrze opustitj sem mel (KRUPINA 1740); a kdiž (Ježis) opústil mesto nazarétské, prissel a bydlel w Kaffárnaum (KB 1756); kdi se ule potiragu bilinu melisowu, tehdy wčeli to misto neopusti (RG 18. st)
L. ale ony (rybári) hned, kdiž opústli sytj, gjssli za nym (za Ježišom) (KB 1756) prestali loviť; dudum a litteratum studiis destitit: dáwno se učiti prestal, dáwno sskolám wypowěděl, sskoly opustil, zanechal (WU 1750) prestal chodiť do školy, študovať
F. o. svet, život zomrieť: (František Dobas) dussičku swoiu z sebe wipustil a ten mizerny plačliwy swet opustil (ŠARIŠ 1626); samá táto (mníška) v celém klášteri bi mohla prave poveďeťi, že svet opusťila, kďi bi sa tu násilňe ňenalézala (BR 1785) utiahla sa, vstúpila do kláštora
2. koho odísť od niekoho, ponechať na seba, bez opory, bez pomoci; stať sa niekomu neverným: raczte wiediety, ziet was (Bardejovčanov) neopustim (RICHNAVA 1455); (bratia) ani na dalssie nechtegi geho (Mateja) opustiti w žadney weczi (L. TRNOVEC 1572); ya gu (manželku) nechczem opustiti w žadnej nuzi, w žadnom kryžy, w žadnom nedostatku až do megey vplneg smrti (BAg 1585); z nedostatku meho wlastneho neweduc se kde podeti w vskosti mogeg, ponewadž mne wlastni syn opustil (SLIAČE 1603); (Ježiš) pribitý ku kryži skrikl k Otcy, zdali ho ráčil opustiťi (CC 1655); potom hagcžy swedka opustil a k geho sinowj bežel (PRÍBOVCE 1729); y poweďel ángel: Bratre Tobiáss, wjss gakó sy opústil otca twého; otec múg y mátka má opústila mňa, ale Pán mňa prigal (KB 1757);
x. pren deliquium passus est: omdlel, zemdlel, w mdlobu padnul, duch ho opustil, w ňem se zatagil (WU 1750) upadol do bezvedomia
3. čo vzdať sa, zrieknuť sa niečoho, zanechať niečo; prísť o niečo: co dnes hotowe mass, nehled opustit zas proto, co zatim czekass (BV 1652); rozwaž niny, čo máss činiti a čo opustiti (SK 1697); tento Samson byl figura Krysta, kteri žjdowstwo opustil (RW 1702); uč se giž dobre čjniti, opust zle, neb gest giž čas (PoP 1723-24); avaritiam exuere: lakómstwj opústiti; praetermittere voluptates: opústiti ťelesné rozkosse (KS 1763)
4. koho (o čaroch) prestať pôsobiť na niekoho: aneb ho (očarovaného) okur zubom cloveka umarleho, opustja ho csari (RO 18. st)
5. koho prepustiť, oslobodiť niekoho: deserere vadem: opústiti rukogewnjka (KS 1763)
6. komu čo prepustiť, prenechať, dať niekomu niečo: temu, který se chce s tebú súditi a twúg kabát wzjti, opústi gemu y plásste (KB 1756)
7. koho prestať niečo mať, niečím disponovať: opustila mne sýla ma (MaK 1749)
8. čo (komu) (o práv. normách, zvyklostiach ap.) prestať niečo dodržiavať, uznávať; prestať niečo vyznávať, vykonávať, zanedbať niečo: (pápežníci) newedj, co gineho a lepssjho včity preto, že opustily zakon božj, kterjž gjm predložil Boh (WO 1670); žebi se anj pust nezrussil, any swatostne prigimanj neopustilo (DuM 1718); migrare legem: opústiti práwo; recedere a lege, consvetudine: opústiti zákon, prawo, prigaty obyčag (KS 1763); jestli bi (Renait) žil, ňeopustil bi i roďičum i tebe oznámiťi bár dobre, bár zle bi sa s ňím voďilo (BR 1785)
9. čo vypustiť, vynechať niečo: transcurrere aliqvid in narratione: w prostredku rozpráwki ňečo opústiti (KS 1763)
10. čo skloniť, zvesiť, spustiť niečo:
F. opustjl krjdla (SiN 1678) odišiel so zveseným nosom; opúšťať [-šť-, -šč-] ndk
1. k 1: y domlúval sem wrchnósťam a powedel sem: Prečo opússťame dúm božj (KB 1757)
F. o. svet, život lúčiť sa so svetom, so životom, zomierať: očy zawiram, žjwot opusstam, k sudu pospicham (SK 1697); valedico: rozžehnáwám se, rozlučugem se, opússťám swet (KS 1763)
2. k 2: a w tychto weczech (vo veci splatenia dlhov) mne neopussczagte ((STRÁŽNICA) 1529); (príbuzní) aby geg (Václava Miškových) w posledneg potrebe neopusstely, ale do smrty geg dochowaly (TRSTÍN 1612); prokurator pod swu ochranu gsucyho nech neopussta (KoB 1666); (Boh) na nagemnika was nenechawal, w nebespečenstwj negakem neutikal a was neopusstial (KT 1753); neopússťag mňa, any nepohrdag se mnú, Bože, spasitelu múg (KB 1757); apostato: od wjri odstupugem, wjru opússťam (KS 1763) prestávam veriť
F. pritele starodawneho neopussteg pro noweho (Se 18. st)
3. k 3: co se pak týcze na grunt do dediny, nygakim spusobem ga ho neopušczam, nez sweho syna chczem nan polozit (BRATISLAVA 1712 E); (človek) tessko to opussča, ku čemu pry wikňe (GŠ 1758); ti, kteri z mlika zysk hledagu, odlučugu wčas beránky, gini ale, kteri malý tento zysk opusstagu, aby časem wekssi obsáhli, wdačne dopragu mliko mladému swému statku (VOv 1779)
4. k 7: y rozum y sila ma opússťa (BR 1785)
5. k 8: dar dobry dám wám, zákon múg (boží) neopússtágte (KB 1757)
6. k 9: (Gertrúda) nekedy nekteré weci opússťala z zapomenúťa spowjdati sa pred kňezem pre mdlobu pamati (BlR 18. st)
7. čo, koho zanedbávať niečo, niekoho, zabúdať na niečo, na niekoho: aliorum curam geris, te ipsum deserit: giných opatrugess, o giné se staráss, sám sebe opausstiss, zanedbáwáss (WU 1750); omitto: opússťám, zanecháwám, zanedbáwám (KS 1763); (rehoľník) nech neopússťa starostliwe utekati se k lékom modlitbi (BlR 18. st)
8. prestávať držať, uvoľňovať (farbu): diluitur color: mňenj sa bárwa, opússťá bárwu (KS 1763)
9. k 10: (pes) chwost opussta od zarmutku a od strachu kryge (GV 1755); -avať frekv k 3: kdiž sy se modljwal z slzama a pochowawal sy mrtwych y opussťáwál sy obed twúg, yá sem obetowal modlitbu twú P. Bohu (KB 1757); opustiť sa dk
1. (o zemi) stať sa pustým, neobývaným, spustnúť: kdiž položjm zem Agyptskú za pústú: ale opústj sa zem od celkósti swég, kdiž pobigem wsseckych obywatelúw gey (KB 1757)
2. navzájom sa zanechať, rozísť sa: chudoba nám brání, rodiče nedají, neopustíme se, neb nám možné není (PV 18. st)
3. náb oddať sa, odovzdať sa (do vôle božej): prawjwal gsem tobě (Pán služobníkovi) častokrát a nynj opět prawjm: Opusť se, odewzdeg se a budess požjwati welikého wnitrnjho pokoge (KO 1782); opúšťať sa ndk
1. do čoho upadať do niečoho: když časem do některeho welikeho hrjchu s weliku slepotu opusstáme se (WP 1768)
2. čoho nestáť o niečo, zanedbávať niečo: kdiž rohólnjk bózskég milosti sa opússťá, nech preto neopússťá swé pobožné weci (BlR 18. st)
3. prestávať dbať, starať sa o seba: Van Stiphout pak k ňéj (mníške) mlúwil: Neopúšťaj sa, sestra, a z násilí prinajmeňej čnost sebe učiň (BR 1785); pracoviti a pobožni sedlačku, pri tuchich (!) vetroch neopusčaj sa, pride leto, ono ukaže žatvu tvoju (SJ 18. st) nezúfaj
opúšťať, opúšťať sa, opúšťavať p. opustiť