Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ⇄ sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

opustiť -sť/-i! dok.

1. zanechať (natrvalo) nejaké miesto, odísť odniekiaľ: o. mesto, o. hniezdo; o-ť miestnosť! pren.: o. školské lavice; o. svet zomrieť

2. zanechať bez opory, odísť od niekoho: o. ženu, rodinu; po roku sa o-li; neo-m vás v nešťastí

3. (o ľudských danostiach) stratiť sa, zmiznúť: odvaha, sila ho o-la, šťastie ho neo-lo

4. kniž. vzdať sa, zriecť sa: o. svoj názor

5. zvesiť, ovesiť: o-l hlavu;

nedok. opúšťať -a

// opustiť sa prestať sa o seba starať (fyzicky i duševne), zanedbať sa: na starosť sa celkom o-l;

nedok. opúšťať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; opustiť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

opustiť sa -tí sa -tia sa (ne)opusti sa/(ne)opusť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

opustiť -tí -tia opusti/opusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

opustenie -nia -ní s. 1. zried. ▶ odlúčenie od iných ľudí, osamelosť, opustenosť: trpí chudobou a opustením; Opustil ju a – možno – aj sám umrel v opustení. [Ľ. Ondrejov]
2. i práv. ▶ vzdialenie sa, obyč. nepovolené, z nejakého miesta, odídenie odniekiaľ: o. vojenskej posádky; súd pojednával o jeho štyroch svojvoľných opusteniach základne; o. republiky bolo v dobe komunistického režimu trestným činom; za o. dieťaťa sa páchateľ potrestá na tri roky až desať rokov odňatia slobody; Trvalým opustením spoločnej domácnosti podľa súdnej praxe je úmyselné konanie zrušiť domácnosť a už ju neobnoviť [HN 2005]
▷ ↗ i opustiť

opustiť sa -tí sa -tia sa (ne)opusti sa/(ne)opusť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. ▶ prestať sa o seba starať, začať upadať telesne i psychicky, zanedbať sa: o. sa v starobe; nakopilo sa mu toľko starostí, že sa úplne opustil; Niektorí ľudia, ak sú dlhšie v nemocnici, celkom sa opustia. [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ opúšťať sa

opustiť -tí -tia opusti/opusť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo, koho) ▶ zanechať nejaké miesto, (obyč. natrvalo) odísť, vzdialiť sa: o. miestnosť, dom; o. stanovište, úkryt; o. domovinu; rýchlo opusťte tento priestor!; loď opustila prístav vyplávala; mláďatá opustili hniezdo ↗ i fraz.; poslanci na protest opustili rokovaciu sálu; tisícky žien a detí opustili mesto a sú na úteku; nemôžeš o. hostí, ktorí prišli na tvoje narodeniny; Prepáč, že ťa na chvíľu opustím, ale tamto sedí môj dobrý známy. [K. Lászlová]
2. (čo) ▶ (pod tlakom okolností) niečoho sa vzdať, zanechať niečo: o. svoju profesiu; musel o. ministerské, prezidentské kreslo vzdať sa funkcie; po prvom ročníku školu opustil; ani v ťažkých časoch neopustil morálne zásady; Vie, že tieto ideály [solidarity] nemožno opustiť, ak chceme prežiť. [Pc 1998]
3. (koho, čo) ▶ odísť od niekoho blízkeho, ponechať ho (natrvalo) bez opory, bez pomoci: o. manžela, manželku; neskrývala motívy, ktoré ju viedli k rozhodnutiu o. rodinu; som tu s tebou a nikdy ťa neopustím; hanbil sa, že opustil priateľov v núdzi; Ani zviera neopustí svoje mláďa, radšej zahynie, a ona tu nechala svoju dcéru a ušla. [Ľ. Mišíková]
4. zjemn. (koho) ▶ prestať žiť, zomrieť; syn. odísť: náš kolega nás opustil po krátkej, ťažkej chorobe; žena ho opustila vo veku 63 rokov; stará mama nás tento rok navždy opustila
5. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) prestať sa vyskytovať, už nepôsobiť, stratiť sa, zmiznúť: nech vás nikdy šťastie neopustí!; odvaha, odhodlanosť ho opustila; dlho som naňho čakal, ale trpezlivosť ma opustila; som rád, že ťa neopustil zmysel pre humor; No čím ďalej, tým viac mi stískalo hrdlo od žiaľu, všetka sila ma opustila. [A. Habovštiak]
◘ fraz. duša opustila telo človek zomrel; opustiť [rodné/rodinné] hniezdo/rodný dom osamostatniť sa od rodičov; opustiť brány školy/kasární/väznice ukončiť nejakú činnosť, pobyt
▷ nedok. ↗ opúšťať

opúšťať sa -ťa sa -ťajú sa (ne)opúšťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok. ▶ prestávať sa o seba fyzicky i duševne starať, zanedbávať sa, telesne i psychicky upadať: všetko sa vyrieši, len sa neopúšťaj; Keď mi bolo najhoršie, nedovolil mi opúšťať sa. Neľutoval ma. [BŽ 2007]; Človek podľa neho musí mať aktivity aj v staršom veku, nie sa opúšťať a zostávať v úzadí. [Sme 2010] ▷ dok. ↗ opustiť sa

opúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. 1. (čo) ▶ zanechávať nejaké miesto, (obyč. natrvalo) odchádzať, vzďaľovať sa odniekiaľ: čln opúšťa zátoku; keď opúšťate miestnosť, zhasnite svetlo!; poslanci na protest opúšťajú rokovaciu sieň; vtáčatá opúšťajú hniezdo; mladí ľudia dnes z rozličných dôvodov opúšťajú vlasť; po prehre domácich diváci sklamane opúšťali štadión; obyvateľstvo zo strachu pred bombardovaním opúšťalo krajinu
2. (čo) ▶ (nedobrovoľne) sa niečoho vzdávať, zanechávať niečo: investori začínajú hromadne o. trh; nerád opúšťa svoju prácu
3. (koho, čo) ▶ odchádzať od niekoho, (natrvalo) ho ponechávať na seba samého, bez opory, bez pomoci, odlučovať sa od niekoho; syn. zanechávať: potrebujem ťa, neopúšťaj ma!; bolo mu ľúto detí, keď ich opúšťal; Po mnohých hlučných hádkach otec opúšťa rodinu. [Týž 2009]
4. zjemn. (koho, čo) ▶ postupne strácať telesnú a psychickú kondíciu, umierať, zomierať: [Seniori] majú silný pocit nedôvery voči okoliu, či budú dôstojne opúšťať tento svet. [HN 2010]; Roky sa míňajú, a tak, ako sa rodia nové generácie, tie staré nás pomaly opúšťajú. [Sme 2010]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) prestávať pôsobiť; syn. strácať sa, miznúť: cítila, ako ju opúšťa odvaha; psy v záprahu opúšťajú sily; pocit neistoty ma stále neopúšťal
◘ fraz. duša opúšťa telo človek zomiera; kapitán opúšťa [topiacu sa] loď posledný v krízových situáciách, pri vzniku problémov, pri nebezpečenstve a pod. by mali zodpovedné osoby zotrvať až do úplného vyriešenia situácie; potkany/krysy opúšťajú [topiacu sa] loď v krízových situáciách, pri vzniku problémov, pri nebezpečenstve a pod. zbabelí, vypočítaví ľudia utekajú prví (obyč. z pohľadu iných)
▷ dok. ↗ opustiť

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.
-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urobiť/36699 vrátiť/18902 predstaviť/17799 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 kúpiť/9655 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 zbaviť/6909 zabrániť/6580 navštíviť/6306 určiť/6130 uvedomiť/6018 zabiť/6004 znížiť/5908 zachrániť/5859 vyriešiť/5826 uskutočniť/5629 prežiť/5492 opustiť/5459 odstrániť/5123 presadiť/5076 vstúpiť/5060 nahradiť/4735 sústrediť/4728 uveriť/4688 skončiť/4602 ovplyvniť/4538 obrátiť/4434 splniť/4416 zúčastniť/4392 podporiť/4353 zaradiť/4228 spraviť/4153 pustiť/4152 poradiť/4146 spôsobiť/4143 priblížiť/4116 spojiť/3917 zlepšiť/3892 objaviť/3840 uplatniť/3816 stratiť/3807 potvrdiť/3664 (2145/524688)
-tiť/148541 2.15: verbá inf. dok. 111966 vrátiť/18902 zistiť/11795 zaplatiť/7623 opustiť/5459 obrátiť/4434 pustiť/4152 stratiť/3807 zachytiť/3627 chytiť/3214 pripustiť/2823 odpustiť/2471 prinútiť/1745 spustiť/1616 (273/40298)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsť • prísť: dostali sa, došli, prišli do dediny • dosiahnuť • dospieť • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesu • doniesť sa • zaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemu • vniknúť • preniknúť • vojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilím • vkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránky • vyjsť • odísť • opustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácie • vyslobodiť sa • vymaniť sa • uniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvu • expr. vykýchať sa • nár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôb • expr.: vychrámať sa • vylízať sa • vysekať sa • vyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastia • hovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmi • odobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domov • odporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť sa • odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohu • opustiť • zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatej • expr.: odtrhnúť sa • odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasu • odčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom

opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodiny • nechať • zanechať • odlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detí • trocha hrub.: okašlať • okašľať: okašlať rodinu • poopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť sa • minúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminie • expr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizla • zastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechala • poopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa

spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko • zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto • zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol • zostúpiť • zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka • pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa • zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak • zadaždiť sa • zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúť • zanedbať sa • opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil • spustnúť • pejor.: spľundravieť • spľuhavieť • spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa • nár. skoprdačiť sa (Urbánek) • hrub.: spanghartiť sa • spankhartiť sa • zried. spaskudiť sa • hovor. expr.: zlumpovať sa • zlumpáčiť sa • zopsuť sa • popsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa

spustnúť 1. stať sa opusteným, málo opatrovaným, zničeným • upadnúť: dom po čase spustol, gazdovstvo upadlo • kniž. schátrať: neudržiavané budovy schátrajú • zanedbať sa • opustiť sa (prestať sa o seba starať): Nesmieš sa zanedbať, opustiť! • zried. zapustnúť (Vajanský) • vymrieť • zmŕtvieť (stať sa pustým, tichým): predajne vymreli, zmŕtveli

2. p. spustiť sa 3

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo • spustnúť: domácnosť spustla • klesnúť • poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla • expr. skrachovať • hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala • bankrotovať • zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa • padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov • skĺznuť: skĺzli do formalizmu

3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadol • opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa • zoslabnúť • zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel • schudnúť • vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol • schradnúť (telesne): údy mu schradli • spustiť sa (mravne upadnúť)

4. p. ochabnúť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opustiť1, -í, -ia, rozk. opusti/opusť dok.

1. (čo) zanechať nejaké miesto, odísť, vzdialiť sa z nejakého miesta: o. miestnosť; o. chalupu, dom, pren. zanechať rodinu; o. rodné mesto; lastovičky opustili hniezdo; pren. o. školu, školské lavice prestať chodiť do školy; o. prácu prestať pracovať

● o. posteľ vstať po chorobe; o. svet zomrieť;

2. (koho) odísť od niekoho, ponechať na seba, bez opory, bez pomoci; stať sa niekomu neverným: o. ženu, deti, o. otca, mater, o. rodičov, o. rodinu; neverné opustenie manželky (Jes.);

3. (koho) stratiť sa, zmiznúť (o schopnostiach, vlastnostiach človeka): odvaha, trpezlivosť, vôľa, istota, viera ho opustila; sily ho opustili; sen ju neopustil (Hor.);

4. (čo) vzdať sa, zriecť sa dačoho, zanechať: o. svoj názor, chybné učenie; Pre ňu opustil svoje ideály. (Vaj.); opustili sme veľké dielo (Min.);

nedok. opúšťať, -a, -ajú

|| opustiť sa

1. navzájom sa zanechať, rozísť sa: Opustili sa pre mamonu. (Tim.)

2. zanedbať sa, prestať sa starať o seba, mravne klesnúť: Kým žijem, neopustím sa. (Taj.);

nedok. opúšťať sa

opustiť2, -í, -ia, rozk. opusti/opusť dok. (čo) skloniť, ovesiť, opustiť: o. hlavu ovesiť, pren. zosmutnieť; o. gamby, o. ruky, nohy;

nedok. opúšťať, -a, -ajú

|| opustiť sa zried. skloniť sa, spustiť sa, ovisnúť: Aduš sa mu opustil v rukách. (Kuk.);

nedok. opúšťať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006*.

opustiť dok.
1. csl zanechať (natrvalo) nejaké miesto, odísť odniekiaľ: Opustil dom a išiel za more (Hor. Lehota DK); Už opuśčiu̯ hospodarstvo a robi u skľepe (Orechová SOB)
F. moseu̯ ťento sved opusťiťi (V. Lom MK), opusťiu̯ tento svet (Ivančiná MAR) - zomrel ňeradzín ván cestu pre choňňíg opuscit (Bošáca TRČ) - dajte prednosť istote pred neznámym al. nevyskúšaným
2. csl odísť od niekoho, zanechať bez opory: opusťiu̯ ženu (Martin); Ľa, ňeopusťiľi zme hu (Čelovce MK); Opusťil ich a šól robiď do bani (Revúca); Vernost prisahali až do smrci, a teda už mosí opuscidz oca, matku (Dechtice TRN); opuśčid dakeho (Remeniny GIR)
3. zvesiť, spustiť, ovesiť: Staríček fšetko zvinačúvau̯, uši v doľinu opusťiu̯ a f srci rozmíšlau̯ (Zázrivá DK)
4. teplom zmeniť z tuhého skupenstva na kvapalné, roztopiť, rozpustiť: Maslo sa opusťí a odvarí sa (Pravica MK)

opustiť sa dok.
1. csl prestať sa starať o seba, zanedbať sa, mravne poklesnúť: Jeďinieho sina pochovala, preto sa potom opusťila (Dol. Lehota DK); F pokonom šese bars se opustil, chodí ani žobrák (Kopráš REV); Nesmíš sa takto nadobro opustit! (Šurany NZ); Jako mu žena umrela, celkom sa opuscev, nižd ho nebavilo, ani sa poránne neobliékav (Šípkové PIE); Na starosc śe barz opuśčil, brudni, zarosnuti i taki ňeobľečeni śe blukal po śvece (Štefanovce SAB)
F. opuśčic śe Boha (Záhradné PRE) - zľahostajnieť vo viere
2. spustiť sa (o daždi), začať pršať: Aľe sa opusťiu̯ za dážďisko! (Mošovce MAR); Pozri, bapka, jak sa to opustilo, začalo len prskat a uš jak prší! (Dvorníky HLO)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

opustiť dk
1. čo (natrvalo) zanechať nej. miesto, odísť od niečoho: mug dom w predmesty naskrze opustitj sem mel (KRUPINA 1740); a kdiž (Ježis) opústil mesto nazarétské, prissel a bydlel w Kaffárnaum (KB 1756); kdi se ule potiragu bilinu melisowu, tehdy wčeli to misto neopusti (RG 18. st)
L. ale ony (rybári) hned, kdiž opústli sytj, gjssli za nym (za Ježišom) (KB 1756) prestali loviť; dudum a litteratum studiis destitit: dáwno se učiti prestal, dáwno sskolám wypowěděl, sskoly opustil, zanechal (WU 1750) prestal chodiť do školy, študovať
F. o. svet, život zomrieť: (František Dobas) dussičku swoiu z sebe wipustil a ten mizerny plačliwy swet opustil (ŠARIŠ 1626); samá táto (mníška) v celém klášteri bi mohla prave poveďeťi, že svet opusťila, kďi bi sa tu násilňe ňenalézala (BR 1785) utiahla sa, vstúpila do kláštora
2. koho odísť od niekoho, ponechať na seba, bez opory, bez pomoci; stať sa niekomu neverným: raczte wiediety, ziet was (Bardejovčanov) neopustim (RICHNAVA 1455); (bratia) ani na dalssie nechtegi geho (Mateja) opustiti w žadney weczi (L. TRNOVEC 1572); ya gu (manželku) nechczem opustiti w žadnej nuzi, w žadnom kryžy, w žadnom nedostatku až do megey vplneg smrti (BAg 1585); z nedostatku meho wlastneho neweduc se kde podeti w vskosti mogeg, ponewadž mne wlastni syn opustil (SLIAČE 1603); (Ježiš) pribitý ku kryži skrikl k Otcy, zdali ho ráčil opustiťi (CC 1655); potom hagcžy swedka opustil a k geho sinowj bežel (PRÍBOVCE 1729); y poweďel ángel: Bratre Tobiáss, wjss gakó sy opústil otca twého; otec múg y mátka má opústila mňa, ale Pán mňa prigal (KB 1757);
x. pren deliquium passus est: omdlel, zemdlel, w mdlobu padnul, duch ho opustil, w ňem se zatagil (WU 1750) upadol do bezvedomia
3. čo vzdať sa, zrieknuť sa niečoho, zanechať niečo; prísť o niečo: co dnes hotowe mass, nehled opustit zas proto, co zatim czekass (BV 1652); rozwaž niny, čo máss činiti a čo opustiti (SK 1697); tento Samson byl figura Krysta, kteri žjdowstwo opustil (RW 1702); uč se giž dobre čjniti, opust zle, neb gest giž čas (PoP 1723-24); avaritiam exuere: lakómstwj opústiti; praetermittere voluptates: opústiti ťelesné rozkosse (KS 1763)
4. koho (o čaroch) prestať pôsobiť na niekoho: aneb ho (očarovaného) okur zubom cloveka umarleho, opustja ho csari (RO 18. st)
5. koho prepustiť, oslobodiť niekoho: deserere vadem: opústiti rukogewnjka (KS 1763)
6. komu čo prepustiť, prenechať, dať niekomu niečo: temu, který se chce s tebú súditi a twúg kabát wzjti, opústi gemu y plásste (KB 1756)
7. koho prestať niečo mať, niečím disponovať: opustila mne sýla ma (MaK 1749)
8. čo (komu) (o práv. normách, zvyklostiach ap.) prestať niečo dodržiavať, uznávať; prestať niečo vyznávať, vykonávať, zanedbať niečo: (pápežníci) newedj, co gineho a lepssjho včity preto, že opustily zakon božj, kterjž gjm predložil Boh (WO 1670); žebi se anj pust nezrussil, any swatostne prigimanj neopustilo (DuM 1718); migrare legem: opústiti práwo; recedere a lege, consvetudine: opústiti zákon, prawo, prigaty obyčag (KS 1763); jestli bi (Renait) žil, ňeopustil bi i roďičum i tebe oznámiťi bár dobre, bár zle bi sa s ňím voďilo (BR 1785)
9. čo vypustiť, vynechať niečo: transcurrere aliqvid in narratione: w prostredku rozpráwki ňečo opústiti (KS 1763)
10. čo skloniť, zvesiť, spustiť niečo:
F. opustjl krjdla (SiN 1678) odišiel so zveseným nosom; opúšťať [-šť-, -šč-] ndk
1. k 1: y domlúval sem wrchnósťam a powedel sem: Prečo opússťame dúm božj (KB 1757)
F. o. svet, život lúčiť sa so svetom, so životom, zomierať: očy zawiram, žjwot opusstam, k sudu pospicham (SK 1697); valedico: rozžehnáwám se, rozlučugem se, opússťám swet (KS 1763)
2. k 2: a w tychto weczech (vo veci splatenia dlhov) mne neopussczagte ((STRÁŽNICA) 1529); (príbuzní) aby geg (Václava Miškových) w posledneg potrebe neopusstely, ale do smrty geg dochowaly (TRSTÍN 1612); prokurator pod swu ochranu gsucyho nech neopussta (KoB 1666); (Boh) na nagemnika was nenechawal, w nebespečenstwj negakem neutikal a was neopusstial (KT 1753); neopússťag mňa, any nepohrdag se mnú, Bože, spasitelu múg (KB 1757); apostato: od wjri odstupugem, wjru opússťam (KS 1763) prestávam veriť
F. pritele starodawneho neopussteg pro noweho (Se 18. st)
3. k 3: co se pak týcze na grunt do dediny, nygakim spusobem ga ho neopušczam, nez sweho syna chczem nan polozit (BRATISLAVA 1712 E); (človek) tessko to opussča, ku čemu pry wikňe (GŠ 1758); ti, kteri z mlika zysk hledagu, odlučugu wčas beránky, gini ale, kteri malý tento zysk opusstagu, aby časem wekssi obsáhli, wdačne dopragu mliko mladému swému statku (VOv 1779)
4. k 7: y rozum y sila ma opússťa (BR 1785)
5. k 8: dar dobry dám wám, zákon múg (boží) neopússtágte (KB 1757)
6. k 9: (Gertrúda) nekedy nekteré weci opússťala z zapomenúťa spowjdati sa pred kňezem pre mdlobu pamati (BlR 18. st)
7. čo, koho zanedbávať niečo, niekoho, zabúdať na niečo, na niekoho: aliorum curam geris, te ipsum deserit: giných opatrugess, o giné se staráss, sám sebe opausstiss, zanedbáwáss (WU 1750); omitto: opússťám, zanecháwám, zanedbáwám (KS 1763); (rehoľník) nech neopússťa starostliwe utekati se k lékom modlitbi (BlR 18. st)
8. prestávať držať, uvoľňovať (farbu): diluitur color: mňenj sa bárwa, opússťá bárwu (KS 1763)
9. k 10: (pes) chwost opussta od zarmutku a od strachu kryge (GV 1755); -avať frekv k 3: kdiž sy se modljwal z slzama a pochowawal sy mrtwych y opussťáwál sy obed twúg, yá sem obetowal modlitbu twú P. Bohu (KB 1757); opustiť sa dk
1. (o zemi) stať sa pustým, neobývaným, spustnúť: kdiž položjm zem Agyptskú za pústú: ale opústj sa zem od celkósti swég, kdiž pobigem wsseckych obywatelúw gey (KB 1757)
2. navzájom sa zanechať, rozísť sa: chudoba nám brání, rodiče nedají, neopustíme se, neb nám možné není (PV 18. st)
3. náb oddať sa, odovzdať sa (do vôle božej): prawjwal gsem tobě (Pán služobníkovi) častokrát a nynj opět prawjm: Opusť se, odewzdeg se a budess požjwati welikého wnitrnjho pokoge (KO 1782); opúšťať sa ndk
1. do čoho upadať do niečoho: když časem do některeho welikeho hrjchu s weliku slepotu opusstáme se (WP 1768)
2. čoho nestáť o niečo, zanedbávať niečo: kdiž rohólnjk bózskég milosti sa opússťá, nech preto neopússťá swé pobožné weci (BlR 18. st)
3. prestávať dbať, starať sa o seba: Van Stiphout pak k ňéj (mníške) mlúwil: Neopúšťaj sa, sestra, a z násilí prinajmeňej čnost sebe učiň (BR 1785); pracoviti a pobožni sedlačku, pri tuchich (!) vetroch neopusčaj sa, pride leto, ono ukaže žatvu tvoju (SJ 18. st) nezúfaj

opúšťať, opúšťať sa, opúšťavať p. opustiť

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
opust'iť_1 opust'iť opust'iť_2 opust'iť opust'iť_3 opust'iť

Zvukové nahrávky niektorých slov

opustiť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a hneď zajtra opustime ≈ et, dès demain, nous quitterons
a tak musel opustiť ≈ et il dut quitter
jeho spoločníci opustili tábor ≈ ses compagnons quittèrent le campement
ktorá ešte nemohla opustiť ≈ qui ne pouvait encore quitter
ma už chce opustiť ≈ voulait déjà m'abandonner
opustila svojho nešťastného otca ≈ quitté son malheureux père
opustili palubu a kapitán ≈ quittèrent le bord et le capitaine
opustiť ministerstvo, kde sa ≈ quitter son ministère où s'
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

bratia opustili a o ≈ bratři opustili a o
ho bratia opustili a ≈ ho bratři opustili a
Johnny Roberts, opustil na ≈ Johnny Roberts, opustil na
Nechcelo sa im opustiť ≈ Nechtělo se jim opustiti
opustil Švejk poručíka Duba ≈ opustil Švejk poručíka Duba
som navždy opustil Lídu ≈ jsem navždy opustil Lídu
som opustil byt a ≈ jsem opustil byt a
Živé mäkkýše môžu opustiť ≈ Životaschopní měkkýši mohou opustit
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a opustila ho, ale ≈ and left him, but
a opustiť ho, len ≈ and abandon him just
a potom nás opustila ≈ and then left us
a potom nás opustil ≈ and then abandoned us
a potom potichu opustila ≈ and then quietly left
domu a opustil som ≈ house and I left
ju opustiť a žiť ≈ abandon her and live
Keď som ho opustil ≈ When I left him
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu