optika -y ž.
1. odbor fyziky skúmajúci zákonitosti svetelných javov
2. odbor zaoberajúci sa výrobou (opravou) zariadení využívajúcich zákonitosti optiky; súhrn týchto zariadení
3. publ. uhol pohľadu, spôsob nazerania, vnímania: zmeniť starú o-u; uplatniť netradičnú o-u;
optik -a mn. -ci m. odborník v optike; výrobca, opravár opt. zariadení
optika [-t-] -ky -tík ž.
optika [-t-] -ky optík ž. ⟨gr.⟩ 1. iba sg. ▶ odbor fyziky zaoberajúci sa svetlom a zákonitosťami svetelných javov: teória, zákony optiky; objavy v oblasti optiky; geometrická o. vedný odbor zaoberajúci sa svetlom ako priamočiarym svetelným lúčom, ktorý sa lomí na rozhraní dvoch prostredí; vlnová o. vedný odbor vychádzajúci z predstavy, že svetlo je vlnenie, pohyb v elektromagnetickom poli; kvantová o. vedný odbor skúmajúci javy, pri ktorých sa svetlo prejavuje ako prúd fotónov, častíc elektromagnetického žiarenia 2. tech. profes. ▶ odvetvie techniky zaoberajúce sa výrobou (opravou) a fungovaním zariadení uplatňujúcich zákonitosti optických, svetelných javov; takéto zariadenie al. súčasť zariadenia umožňujúce optické zobrazenie: civilná, vojenská o.; širokouhlá o. projektora; ostrosť optiky ďalekohľadu; spoločnosť má dlhoročné skúsenosti v oblasti optiky; firma je známa vývojom optík pre mobilné fotoaparáty; pri využití optiky má sieť mobilného operátora výrazne vyššiu kvalitu pri využití optických káblov 3. ▶ predajňa s okuliarmi, okuliarovými rámami a optickými pomôckami: očná o.; majiteľ optiky; kontaktné šošovky nájdete v sieti vybraných optík; Akosi mimovoľne som si [ako krátkozraký] všímal a zapamätával všetky optiky. [P. Jaroš] 4. publ. ▶ uhol pohľadu, hľadisko, spôsob nazerania na niečo: mužská, ženská o.; originálna rozprávačská o. autora poviedok; pozerať na vec novou, správnou, inou optikou; Anka sa však zaľúbila a zamilovaná žena má svoju vlastnú optiku. [J. Čomaj]; Tieto rozdielne optiky [ekonomická a morálna] však často bránia vidieť problém chudoby ako problém ľudských práv. [Slo 2008]
optika -y ž. ‹g›
1. náuka o žiarení; pôvodne časť fyziky zaoberajúca sa svetlom, svetelnými javmi a prístrojmi: geometrická, vlnová, kvantová o.
2. optická časť optického prístroja: o. fotoaparátu
3. hľadisko, náhľad na niečo, uhol pohľadu: posudzovať problém inou optikou
optika, -y ž.
1. časť fyziky zaoberajúca sa svetlom, náuka o svetle; elektrónová o. náuka o šírení, lome, odraze elektrónov; fyziologická p. o javoch súvisiacich s videním a s okom; meteorologická o. o javoch svetla v ovzduší;
2. súhrn častí (šošoviek, hranolov ap.) prístrojov, zariadení, ktoré sú praktickým výsledkom náuky o svetle: aparát má dobrú o-a;
optický príd.
1. vzťahujúci sa na optiku, svetelný: o. prístroj; o-á pomôcka; o-á vlastnosť (napr. skla); o. jav (v ovzduší dúha, polárna žiara ap.); o-é sklo z ktorého sa vyrábajú šošovky; o. pyrometer prístroj na presné meranie vysokých teplôt; o-á mriežka sklená doska s jemnými vrypmi slúžiaca na spektrálne rozkladanie svetla; geogr. o-é meranie dĺžok určovanie vzdialenosti optickými diaľkomermi;
2. vzťahujúci sa na zrak, zrakový: o. klam; o. signál;
opticky prísl.;
optik, -a, mn. č. -ci m. odborník v optike; kto vyrába, opravuje al. predáva optické prístroje a iné optické predmety