oproti
I. prísl.
1. naproti (význ. 1): dvere o., bývam o.
2. v ústrety, naproti: auto idúce o., idem vám o.
II. predl. s D
1. proti (význ. 1), naproti: stáť o. obloku
2. vyj. zreteľ, proti: o. vlaňajšku je teplejšie
naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči
2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky
3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)
4. p. napriek 1
oproti p. naproti 1–3, proti 1, 2
proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku
2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší
3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny
4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu
5. p. naproti 2, 3
oproti predl. s 3. p. i prísl.
1. (v miestnom význame) na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu, naproti, proti niekomu al. niečomu: (Sprievodca) ukázal nám na dom oproti. (Kuk.) Všetci si stanú oproti dverám. (Stod.); oproti vchodu (Skal.);
2. (pri slovesách pohybu) v ústrety, naproti; Ide jej Maroško oproti. (Ráz.) Vystrí oproti nemu svoje dlane. (Al.) Okolo tretej vyšla Soňa na stanicu oproti otcovi. (Jégé) Šiel oproti vlniacemu sa zástupu. (Gráf)
3. zried. proti vôli, naprotiveň niekomu: Ale jej nech nikto oproti nepovie. (Tim.)
4. vyjadruje protikladný vzťah, porovnanie dvoch protikladov, v porovnaní s niečím: Aké to vrece oproti modernému kabátu. (Kuk.)
5. zastar. vyjadruje vzťah osoby k inej osobe al. veci, voči: Jurko cez noc stratil všetku nevôľu oproti Julke. (Kuk.) Cítila žiarlivosť oproti sestre. (Jégé)
6. kraj. vyjadruje odpor voči niekomu al. k niečomu, proti: A kto oproti týmto nešvárom hlasu pozdvihne, je vykričaný za zradcu. (Kal.) Povedz mi, čo máš oproti mne? (Jégé)
7. zried. napriek niečomu: Ale Kúrňava oproti všetkým predpokladom miesto nahor zvrtol sa nadol. (Urb.)