Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

oproti

I. prísl.

1. naproti (význ. 1): dvere o., bývam o.

2. v ústrety, naproti: auto idúce o., idem vám o.

II. predl. s D

1. proti (význ. 1), naproti: stáť o. obloku

2. vyj. zreteľ, proti: o. vlaňajšku je teplejšie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oproti prísl. i predl. s D

oproti1 prísl. 1. ▶ na opačnej, protiľahlej strane vzhľadom na hovoriaceho; na opačnú, protiľahlú stranu; syn. naproti: zaklopte na dvere o.; na chodníku o. stojí chlap; prešla do bytu o., kde bývala jej dcéra
2. ▶ vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej, približujúcej sa osobe, veci a pod., v ústrety; syn. naproti: dieťa sa jej rozbehlo o.; nestihli sa vyhnúť autu idúcemu o.; Oproti kráčal zametač – akoby vystúpil z Felliniho filmu. [P. Nagyová-Džerengová]

oproti2 predl. s D 1. ▶ vyjadruje umiestnenie proti niekomu, proti niečomu; syn. naproti, proti: sadol si o. mne na stoličku; bývame o. železničnej stanici; to ešte stála v Bratislave oproti Grassalkovichovmu palácu brána pri Suchom mýte [J. Satinský]; Vytiahla fľašu, podržala oproti svetlu. [L. Vadkerti-Gavorníková]
2. ▶ vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je, postupuje z opačnej strany; syn. naproti, proti: kráčala o. mne; na ceste sa o. nám približovalo iné auto
3. ▶ vyjadruje protikladný vzťah, zreteľ, porovnanie dvoch protikladov, v porovnaní s niečím, s niekým; syn. proti: hladina rieky je o. normálu o niekoľko metrov vyššia; dovoz cukru sa zvýšil o. vlaňajšku o dvadsať percent; produktivita práce klesla o. porovnateľnému obdobiu minulého roka; o. pôvodnej verzii básnickej zbierky novú autor skrátil a zhustil; Aj tá jeho žena, veď ona je oproti nemu hotová manekýnka! [P7 2005]
fraz. ísť oproti noci vydať sa na cestu neskoro večer, na noc, do noci

oproti3 spoj. priraďovacia ako súčasť dvojslovného spojenia oproti tomu ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. ale, kým: nálev z vresu je upokojujúci, o. tomu odvar zvyšuje krvný tlak; v bielom plášti ma muchy neštípali, o. tomu v tmavom oblečení áno

naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotelhovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávalizoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oprotizried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol protiv ústretyzried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oprotiproti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorenýzoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcoviv ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnostinár.: prostonaprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

4. p. napriek 1


oproti p. naproti 1–3, proti 1, 2


proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oproti predl. s 3. p. i prísl.

1. (v miestnom význame) na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu, naproti, proti niekomu al. niečomu: (Sprievodca) ukázal nám na dom oproti. (Kuk.) Všetci si stanú oproti dverám. (Stod.); oproti vchodu (Skal.);

2. (pri slovesách pohybu) v ústrety, naproti; Ide jej Maroško oproti. (Ráz.) Vystrí oproti nemu svoje dlane. (Al.) Okolo tretej vyšla Soňa na stanicu oproti otcovi. (Jégé) Šiel oproti vlniacemu sa zástupu. (Gráf)

3. zried. proti vôli, naprotiveň niekomu: Ale jej nech nikto oproti nepovie. (Tim.)

4. vyjadruje protikladný vzťah, porovnanie dvoch protikladov, v porovnaní s niečím: Aké to vrece oproti modernému kabátu. (Kuk.)

5. zastar. vyjadruje vzťah osoby k inej osobe al. veci, voči: Jurko cez noc stratil všetku nevôľu oproti Julke. (Kuk.) Cítila žiarlivosť oproti sestre. (Jégé)

6. kraj. vyjadruje odpor voči niekomu al. k niečomu, proti: A kto oproti týmto nešvárom hlasu pozdvihne, je vykričaný za zradcu. (Kal.) Povedz mi, čo máš oproti mne? (Jégé)

7. zried. napriek niečomu: Ale Kúrňava oproti všetkým predpokladom miesto nahor zvrtol sa nadol. (Urb.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor