oproti
I. prísl.
1. naproti (význ. 1): dvere o., bývam o.
2. v ústrety, naproti: auto idúce o., idem vám o.
II. predl. s D
1. proti (význ. 1), naproti: stáť o. obloku
2. vyj. zreteľ, proti: o. vlaňajšku je teplejšie
oproti prísl. i predl. s D
oproti1 prísl. 1. ▶ na opačnej, protiľahlej strane vzhľadom na hovoriaceho; na opačnú, protiľahlú stranu; syn. naproti: zaklopte na dvere o.; na chodníku o. stojí chlap; prešla do bytu o., kde bývala jej dcéra 2. ▶ vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej, približujúcej sa osobe, veci a pod., v ústrety; syn. naproti: dieťa sa jej rozbehlo o.; nestihli sa vyhnúť autu idúcemu o.; Oproti kráčal zametač – akoby vystúpil z Felliniho filmu. [P. Nagyová-Džerengová]
oproti2 predl. s D 1. ▶ vyjadruje umiestnenie proti niekomu, proti niečomu; syn. naproti, proti: sadol si o. mne na stoličku; bývame o. železničnej stanici; to ešte stála v Bratislave oproti Grassalkovichovmu palácu brána pri Suchom mýte [J. Satinský]; Vytiahla fľašu, podržala oproti svetlu. [L. Vadkerti-Gavorníková] 2. ▶ vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je, postupuje z opačnej strany; syn. naproti, proti: kráčala o. mne; na ceste sa o. nám približovalo iné auto 3. ▶ vyjadruje protikladný vzťah, zreteľ, porovnanie dvoch protikladov, v porovnaní s niečím, s niekým; syn. proti: hladina rieky je o. normálu o niekoľko metrov vyššia; dovoz cukru sa zvýšil o. vlaňajšku o dvadsať percent; produktivita práce klesla o. porovnateľnému obdobiu minulého roka; o. pôvodnej verzii básnickej zbierky novú autor skrátil a zhustil; Aj tá jeho žena, veď ona je oproti nemu hotová manekýnka! [P7 2005] ◘ fraz. ísť oproti noci vydať sa na cestu neskoro večer, na noc, do noci
oproti3 spoj. priraďovacia ako súčasť dvojslovného spojenia oproti tomu ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. ale, kým: nálev z vresu je upokojujúci, o. tomu odvar zvyšuje krvný tlak; v bielom plášti ma muchy neštípali, o. tomu v tmavom oblečení áno
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči
2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky
3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)
4. p. napriek 1
oproti p. naproti 1–3, proti 1, 2
proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku
2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší
3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny
4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu
5. p. naproti 2, 3
oproti predl. s 3. p. i prísl.
1. (v miestnom význame) na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu, naproti, proti niekomu al. niečomu: (Sprievodca) ukázal nám na dom oproti. (Kuk.) Všetci si stanú oproti dverám. (Stod.); oproti vchodu (Skal.);
2. (pri slovesách pohybu) v ústrety, naproti; Ide jej Maroško oproti. (Ráz.) Vystrí oproti nemu svoje dlane. (Al.) Okolo tretej vyšla Soňa na stanicu oproti otcovi. (Jégé) Šiel oproti vlniacemu sa zástupu. (Gráf)
3. zried. proti vôli, naprotiveň niekomu: Ale jej nech nikto oproti nepovie. (Tim.)
4. vyjadruje protikladný vzťah, porovnanie dvoch protikladov, v porovnaní s niečím: Aké to vrece oproti modernému kabátu. (Kuk.)
5. zastar. vyjadruje vzťah osoby k inej osobe al. veci, voči: Jurko cez noc stratil všetku nevôľu oproti Julke. (Kuk.) Cítila žiarlivosť oproti sestre. (Jégé)
6. kraj. vyjadruje odpor voči niekomu al. k niečomu, proti: A kto oproti týmto nešvárom hlasu pozdvihne, je vykričaný za zradcu. (Kal.) Povedz mi, čo máš oproti mne? (Jégé)
7. zried. napriek niečomu: Ale Kúrňava oproti všetkým predpokladom miesto nahor zvrtol sa nadol. (Urb.)
opréči p. oproti
opriači p. oproti
opriéč, opriéči p. oproti
oproti i oprotiva (oprot, opréči, opriéč, opriéči, opriači, opruóči, oprvači) I. prísl. 1. na protiľahlej strane, naproti: Šože trpó vediä opréči, ako dakodi smo robeli! (Drienčany RS); Sina mám, bíva tu oprociva (Dubová MOD); Oprocivá bívá jeden kupec (Jablonové MAL) 2. v ústrety, naproti: Chlapedz mu iďe oproťi (Lešť MK); Staré materi išli oprvači (Brusník REV); Já ím idem oprociva (Ružindol TRN); Rechtor mu išieu̯ oproci (Záh. Bystrica BRA) II. predl. D vyjadruje 1. smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany, al. umiestnenie na opačnej strane, proti, naproti: Dva aj dva oproťi sebä (Čelovce MK); Takto tu oprod mne stál (Revúca); Oproti náz bívajú (Roštár ROŽ); To opriéči Bátki prvá ďedžina (Hrušovo RS); To ďeťa oproťi mňa takto setkalo (Poniky BB); Chote, deči moja, opréči staré materi (Sása REV); Aj edon išó opruóči nás, šuo náz volali domó (Rovné RS); Opriači nám išli tria chlapi ako buci (Revúca); Klase dal oprociva jeden druhému (Ružindol TRN) 2. zreteľ, proti (pri porovnaní s niečím): Veď_e to ceu̯ki inšé oproťa od nás (Turíčky LUČ); Van oproťi ťebe je starší (Revúca); Prišiou̯ ďeľako oproťi nám (Detva ZVO); Hňeskáj je dobre ťepléj oproci ščerajšku (Bošáca TRČ) 3. väzbu pri slovesách a menách s významom nepriateľskej al. obrannej činnosti, odpor proti niečomu: Ve opriéč toho ňemuóže vravedž ňiš (Kyjatice RS); Ze šeckíma svojíma súžebňící táheu̯ oproci sultánovi (Záh. Bystrica BRA); Nemav nišd oprociva tomu, ale svoje si mosev povedat (Šípkové PIE); Oproci temu podavam odvolaňe, bo to barz veľki trezd za take ňič! (Terňa SAB) 4. rovnakosť výšky, úrovne; zarovno: Longoše bívali visoké oproci hlavám (Modranka TRN) 5. vyjadruje predchádzanie v čase al. v poradí, pred: Ňesciu̯ oproci druhim potpisadz do drustva (Orechová SOB)
opruóči, oprvači p. oproti
oproti predl s D vyj. 1. protikladný vzťah v rozpore s: urjdeno gest, aby na handly dobry poradek se zachowawal, kdo by se ale opowažil oproti porgadku činit, ten zarobok stratj a dwa dnj aresst wistogj (PONIKY 1796) 2. prípustku napriek: Gyuro Lacho obžalowan gest, že oproti zakazu u wrby pod Stražow zem zasgal; Milulas obžalowan byl, že w luku wirobyl zem z obecneho pasgenku, a to y oproti zakazu zasgal (PONIKY 1793; 1794) 3. zreteľ, voči: Dulkay oproty starssjm mjstrum negakowe rečy byl se opowažjl protywne wypustyty (s. l. 1773); (Michal) rownim spusobem y oproti nebohemu Koritaru neslussne rečy wykrikowal (KRUPINA 1788); wzata gest causa Gyura Kapustu, ktery pry popisowanj rezow oproty sl. magistratu neuctiwe se proukazal (PONIKY 1793)