oprobovať dok. hovor.
1. pokúsiť sa, skúsiť: o-m vám pomôcť
2. vyskúšať: o. si topánky
oprobovať 1. p. skúsiť 1 2. p. vyskúšať, skúsiť 3
skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť
2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote
3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené
p. aj vyskúšať
vyskúšať skúšaním zistiť, či niečo vyhovuje; skúškou preveriť spôsobilosť al. stav niečoho • hovor.: vyprobovať • oprobovať • sprobovať: šaty treba najskôr vyskúšať, vyprobovať; vyskúšam, sprobujem, či stroj funguje • preskúšať (dôkladne al. narýchlo, trocha vyskúšať): študenta preskúšam z celej látky; ešte si prednes trocha preskúšajú • skúsiť: vidličkou skúsiť, či je zelenina mäkká • hovor. opáčiť (vyskúšať hmatom) • zastaráv. vyexaminovať (vyskúšať vedomosti žiaka, študenta, uchádzača a pod.)
oprobovať, -uje, -ujú dok. hovor.
1. (čo, bezpredm. i s neurč.) skúsiť, pokúsiť sa: Musí s ním druhý raz oprobovať šťastie. (Ráz.-Mart.) Mišo oproboval rukou, či mu z nosa krv netečie. (Podj.) Oprobujem ti ešte dajako pomôcť. (Zúb.)
2. (čo) vyskúšať: o. si šaty, topánky;
nedok. oprobúvať, -a, -ajú
probovať, -uje, -ujú nedok. hovor.
1. (bezpredm. čo i s neurč.) pokúšať sa o niečo, skúšať niečo urobiť: Potom probuj, keď si chlap! (Hviezd.) Choď, probuj šťastie! (Kuk.) Proboval som ho presvedčiť najprv slovom. (Jes.)
2. (čo) skúšať vec, ktorá sa robí al. je už hotová; skúmať, skúšať, preverovať akosť niečoho: probovať šaty (Jégé); zlato stokrát probované (Roy); Zlato sa probuje v ohni, a priateľ v nešťastí. (prísl.);
dok. oprobovať;
opak. probúvať, -a, -ajú
|| probovať sa (s kým) merať si sily, zápasiť: my dvaja probujeme sa so Socovským (Ráz.)