opierať sa, -a, -ajú nedok.
1. (o čo, o koho, zried. na čo, na koho) používať niečo za oporu, podopierať sa: o. sa (chrbtom, rukami) o múr, o stenu, o strom, o zábradlie; o. sa o palicu, o valašku, o. sa o operadlo, o. sa lakťom o stoličku; nemohol sa na ňu (nohu) smelo opierať (Taj.); žena sa opierala na jeho rameno (Vaj.)
● o. sa o žobrácku palicu (Jes.) chodiť po žobraní;
2. (do čoho, do koho, zried. i o čo, na čo) tlačiť na niečo, zapierať sa do niečoho: Iní sa družne opierali do vesiel. (Jes.) Do plachiet sa opieral ľahký vietor. (Hor.); pren.: Slnce opieralo sa im do obloka (Kuk.) svietilo. Slnko sa opieralo o záhony (Fig.) svietilo. Pohľadom opierala sa mu do očí (Tat.) hľadela. Oči zamyslene opierajú sa o stolicu (Kuk.) pozerajú na ňu.
3. (o koho, o čo, zried. i na koho, na čo) mať v niečom al. v niekom morálnu oporu, posilu, spoliehať sa: o. sa o zákon, o autoritu, o skúsenosti SSSR, o vlastné sily, o dôveru; Tieto kruhy sa opierajú len na mňa. (Bedn.); pedagógovia a filozofi, na ktorých sa Komenský opieral (Vaj.); opiera sa na mienku iných (Škult.);
4. zastar. (proti komu, proti čomu) stavať sa na odpor, vzpierať sa, protiviť sa: Kde len budem môcť, budem sa opierať proti nemu. (Kal.);
dok. oprieť sa
|| opierať1
1. (čo o čo, zried. na čo) prikladať niečo k niečomu tak, aby to bolo podopreté, dávať niečomu podperu: opieral si ruky o kolená (Ondr.); stĺp, o ktorý opiera svoje telo (Hruš.); opierala hlávku na plecia (Kal.)
● o. oči, zrak, pohľad na niekoho, na niečo pozerať na niekoho al. na niečo;
2. (čo do čoho) tlačiť, zapierať niečo do niečoho;
3. zried. (čo o čo, o koho) mať, používať niečo al. niekoho ako morálnu oporu, posilu: Nevypláca sa ani tým, čo o ňu opierajú svoj obchod. (Kuk.);
dok. oprieť
oprieť sa, oprie, oprú, oprel oprený/opretý, rozk. opri sa dok.
1. (o čo, o koho, zried. na čo, na koho i bezpredm.) použiť niečo za oporu, podoprieť sa: o. sa (chrbtom, rukami) o múr, o stenu, o plot, o strom, o dvere, o stĺp, o zábradlie; o. sa o palicu, o valašku, o meč; o. sa o lakeť; o. sa o operadlo; oprel sa na parkan (Vaj.); oprela sa o stoličku (Vans.); pren. očami oprela sa o jeho široký chrbát (Gab.) pozrela sa, zahľadela sa naň; oprie sa pohľadom na Paľka (Tat.) pozrie sa, zahľadí sa na Paľka;
2. (do čoho, do koho, zried. i o čo, na čo) potlačiť, zatlačiť na niečo, zaprieť sa do niečoho: oprie sa do mreže (Ráz.); päsťou sa oprel do matracov (Tat.); Oprú sa do nás celou silou. (Ráz.) Do chrbta oprel sa mi vietor. (Švant.); pren. (Slnce) sa oprelo do oblokov (Kuk.) začalo svietiť do oblokov.
3. (o koho, o čo, zried. i na koho, na čo) nájsť v niečom al. v niekom morálnu oporu, posilu, spoľahnúť sa na niekoho al. na niečo: O koho sa oprieť? (Bedn.); o. sa o vlastné sily, o. sa o mienku iných; o. sa o tradíciu; o. sa o zákon; o. sa o skúsenosti; Ak sa oprieme len na povedomých, koľko nás bude? (Kuk.)
4. zastar. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, sprotiviť sa: Oprieť sa proti tomu nemohli, pomohli si však fígľom. (Záb.);
nedok. opierať sa
|| oprieť
1. (čo o čo, do čoho, zried. na čo, čím) priložiť niečo k niečomu tak, aby to slúžilo za oporu, dať niečomu podperu: o. pušku o plece; o. lakeť o koleno, o stôl; o. kosu o stenu; o. chrbát o stenu; o. (si) hlavu o dlaň (do dlane), o. ruku; o. ruky o bedrá, o stôl; oprela si hlávku na jeho plece (Taj.); os opreli na zem (Kuk.); oprie si bradu lakťami (Jes.)
● o. oči, zrak, pohľad na niekoho, na niečo, do niečoho pozrieť na niekoho, na niečo, uprieť zrak: Richtár oprel prísne do búdy oči. (Taj.) Každý oprel zraky na starca. (Kal.) Podmaník oprel pohľad do zeme. (Tat.) Oči oprie vyzývavo po gazdoch. (Tim.)
2. (čo do čoho) potlačiť, zatlačiť, zaprieť sa do niečoho: (žŕdku) oprúc celou silou do bahna (Ondr.);
3. zried. (čo o čo, o koho) použiť niečo al. niekoho ako morálnu oporu, posilu;
nedok. opierať1