Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

opraviť dok.

1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia ap.: o. stroj, topánky, dom, cestu

2. uviesť na správnu mieru, (s)korigovať: o. názory, mienku niekoho; o. si dojem; odpovedal zle, ale sa o-l

3. označiť chyby (v texte); odstrániť ich; upraviť: o. diktát; o. rukopis;

nedok. opravovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opravovať ‑uje ‑ujú nedok.

opravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.


opravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.

opraviť sa -ví sa -via sa oprav sa! -vil sa -viac sa -venie sa dok. ▶ vyjadriť sa správnejšie, vhodnejšie ako predtým: po chvíľke premýšľania sa opravil; Najprv povedala, že nevie, čo je v nej [v taške], no vzápätí sa opravila: vraj, akési dokumenty! [Ľ. Jurík]nedok.opravovať sa


opraviť -ví -via oprav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo) ▶ uviesť niečo do pôvodného, dobrého stavu odstránením chýb, nedostatkov al. poškodenia: o. dom, strechu, plot, chodník; dať si o. chrup; havarované auto sa už nedá o.; inštalatér opravil kvapkajúci kohútik
2. (čo) ▶ opravou odstrániť: o. výtlky na ceste; o. defekt na bicykli
3. (čo) ▶ označiť al. odstrániť označené chyby v texte, nedôslednosti v údajoch a pod.: o. diktáty, slohové práce; redaktorka rukopis prečíta a opraví; Musel som opraviť stodeväť maturitných písomiek [...]. [J. Lenčo]
4. (čo, koho) ▶ uviesť niečo na správnu mieru; vyviesť niekoho z omylu: postupne si opravila názor na toho človeka; učiteľ mnohým žiakom opravil hodnotenie; Hovoríš so mnou ako s malým dievčatkom a práve teraz, keď som si opravila mienku o tebe. [K. Lászlová]; Žofia ho opravila, že to nie je ujo, ale starý otec [...]. [A. Brázda]
nedok.opravovať


opravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. ▶ vyjadrovať sa správnejšie, vhodnejšie ako predtým: žiak je pri čítaní neistý, často sa opravuje; Nemyslel som to iba tak, – opravoval sa otec. [J. Fekete]; Asi ju netreba až tak prísne posudzovať, opravoval sa neskoršie učiteľ, ktorý sa podučil umeniu vyznať sa v ľuďoch. [J. Beňo]dok.opraviť sa


opravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať do pôvodného, dobrého stavu odstraňovaním chýb, nedostatkov al. poškodení: o. fasádu, strechu domu; o. poškodený most; o. cestnú sieť; v domácnosti treba ustavične čosi o.; topánky si dáva o. u obuvníka v susedstve; hrad sa opravuje od minulého roka; odborníci opravujú elektrické vedenie strhnuté snehom
2. (čo) ▶ opravou niečo odstraňovať: o. dieru v plote; o. škáry v stene; zubár mi opravoval kaz
3. (čo) ▶ označovať al. odstraňovať označené chyby v texte, nedôslednosti v údajoch a pod.: o. chyby červeným perom; žiaci opravujú diktát; Celé popoludnie i večer som opravoval písomky v zborovni [...]. [J. Lenčo]
4. (čo, koho) ▶ uvádzať na správnu mieru; vyvádzať niekoho z omylu: má sklon o. mienku iných; opravoval som ho tam, kde bol nepresný; Bola uveličená, že môže učiteľsky opravovať moju výslovnosť. [J. Šimulčíková]
dok.opraviť

opravovať p. renovovať


renovovať uvádzať do pôvodného stavu, dávať do poriadku • obnovovať: renovujú, obnovujú budovuopravovať: opravovať cestnú sieťhovor. reparovaťhovor. zastaráv. richtovať: reparujú, richtujú celý domreštaurovaťrekonštruovať: reštaurovať, rekonštruovať historické pamiatkykniž. reštituovať: reštituujú starý právny poriadok

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opraviť1, -í, -ia dok.

1. (čo) odstrániť chyby, nedostatky, poškodenia na niečom, uviesť do správneho stavu; obnoviť niečo poškodené; napraviť: o. most, cestu, stroj, dom, obuv, hodiny; opravené vydanie (knihy); škol. o. úlohu;

2. (čo, koho) uviesť na správnu mieru, vyviesť niekoho z omylu, korigovať: o. náhľady, názory, mienku niekoho; „Nie, len deväť,“ pyšne opravil ho železničný sluha. (Vaj.)

3. zried. (čo) zlepšiť, upraviť, urovnať niečo tak, aby to bolo lepšie, krajšie, napraviť (Ráz.);

nedok. opravovať, -uje, -ujú, zried. i oprávať, -a, -ajú

|| opraviť sa vyjadriť sa správnejšie, lepšie ako predtým: Linczenyi sa trochu zháčil a hneď sa opravil. (Krno);

nedok. opravovať sa, zried. i oprávať sa


opravovať, opravovať sa p. opraviť1, opraviť sa

opravovať nedok.
1. csl odstraňovať chyby, poškodenie, dávať do poriadku: Išou̯ za králou̯skího robotňíka, cesti opravuvať (Kľak NB); Ako vihorela tá koňic, tag ju uš potom opravovaľi (Lešť MK); Som viďel, jako vežové hoďini opravuval (Dol. Súča TRČ); Žena opravuje miechi, budú mu̯ácit (Brodské SKA); Parné mašine sem opravuval (Blatné MOD); opravovadz drahu (Stanča TRB)
2. záh zdobiť, ozdobovať: Na Ščedrí deň opravujeme vánoční stromek (Štefanov SEN); opravovávať opak. k 1: Sečkovice, hrabački, sejački - to sa opravuvávalo (Brestovany TRN)

oprawowať oprawowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

opravovať: →speex →vorbis
a opravuje vykonávacie nariadenie et rectifiant le règlement d'exécution
chirurgovi, ktorý opravuje telo au chirurgien qui répare la chair
júla 2006, ktorým sa opravuje nariadenie juillet 2006 rectifiant le règlement
júna 2008, ktorým sa opravuje nariadenie juin 2008 rectifiant le règlement
ktorým sa mení a opravuje rozhodnutie modifiant et corrigeant la décision
marca 2006, ktorým sa opravuje nariadenie mars 2006 rectifiant le règlement
októbra 2005, ktorým sa opravuje nariadenie octobre 2005 rectifiant le règlement
sama opravovať, celkom sama réparer seule, tout seule
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu