opraviť dok.
1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia ap.: o. stroj, topánky, dom, cestu
2. uviesť na správnu mieru, (s)korigovať: o. názory, mienku niekoho; o. si dojem; odpovedal zle, ale sa o-l
3. označiť chyby (v texte); odstrániť ich; upraviť: o. diktát; o. rukopis;
nedok. opravovať
opravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.
opravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
opraviť sa -ví sa -via sa oprav sa! -vil sa -viac sa -venie sa dok. ▶ vyjadriť sa správnejšie, vhodnejšie ako predtým: po chvíľke premýšľania sa opravil; Najprv povedala, že nevie, čo je v nej [v taške], no vzápätí sa opravila: vraj, akési dokumenty! [Ľ. Jurík] ▷ nedok. ↗ opravovať sa
opraviť -ví -via oprav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo) ▶ uviesť niečo do pôvodného, dobrého stavu odstránením chýb, nedostatkov al. poškodenia: o. dom, strechu, plot, chodník; dať si o. chrup; havarované auto sa už nedá o.; inštalatér opravil kvapkajúci kohútik 2. (čo) ▶ opravou odstrániť: o. výtlky na ceste; o. defekt na bicykli 3. (čo) ▶ označiť al. odstrániť označené chyby v texte, nedôslednosti v údajoch a pod.: o. diktáty, slohové práce; redaktorka rukopis prečíta a opraví; Musel som opraviť stodeväť maturitných písomiek [...]. [J. Lenčo] 4. (čo, koho) ▶ uviesť niečo na správnu mieru; vyviesť niekoho z omylu: postupne si opravila názor na toho človeka; učiteľ mnohým žiakom opravil hodnotenie; Hovoríš so mnou ako s malým dievčatkom a práve teraz, keď som si opravila mienku o tebe. [K. Lászlová]; Žofia ho opravila, že to nie je ujo, ale starý otec [...]. [A. Brázda] ▷ nedok. ↗ opravovať
opravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. ▶ vyjadrovať sa správnejšie, vhodnejšie ako predtým: žiak je pri čítaní neistý, často sa opravuje; Nemyslel som to iba tak, – opravoval sa otec. [J. Fekete]; Asi ju netreba až tak prísne posudzovať, opravoval sa neskoršie učiteľ, ktorý sa podučil umeniu vyznať sa v ľuďoch. [J. Beňo] ▷ dok. ↗ opraviť sa
opravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať do pôvodného, dobrého stavu odstraňovaním chýb, nedostatkov al. poškodení: o. fasádu, strechu domu; o. poškodený most; o. cestnú sieť; v domácnosti treba ustavične čosi o.; topánky si dáva o. u obuvníka v susedstve; hrad sa opravuje od minulého roka; odborníci opravujú elektrické vedenie strhnuté snehom 2. (čo) ▶ opravou niečo odstraňovať: o. dieru v plote; o. škáry v stene; zubár mi opravoval kaz 3. (čo) ▶ označovať al. odstraňovať označené chyby v texte, nedôslednosti v údajoch a pod.: o. chyby červeným perom; žiaci opravujú diktát; Celé popoludnie i večer som opravoval písomky v zborovni [...]. [J. Lenčo] 4. (čo, koho) ▶ uvádzať na správnu mieru; vyvádzať niekoho z omylu: má sklon o. mienku iných; opravoval som ho tam, kde bol nepresný; Bola uveličená, že môže učiteľsky opravovať moju výslovnosť. [J. Šimulčíková] ▷ dok. ↗ opraviť
opravovať p. renovovať
renovovať uvádzať do pôvodného stavu, dávať do poriadku • obnovovať: renovujú, obnovujú budovu • opravovať: opravovať cestnú sieť • hovor. reparovať • hovor. zastaráv. richtovať: reparujú, richtujú celý dom • reštaurovať • rekonštruovať: reštaurovať, rekonštruovať historické pamiatky • kniž. reštituovať: reštituujú starý právny poriadok
opraviť1, -í, -ia dok.
1. (čo) odstrániť chyby, nedostatky, poškodenia na niečom, uviesť do správneho stavu; obnoviť niečo poškodené; napraviť: o. most, cestu, stroj, dom, obuv, hodiny; opravené vydanie (knihy); škol. o. úlohu;
2. (čo, koho) uviesť na správnu mieru, vyviesť niekoho z omylu, korigovať: o. náhľady, názory, mienku niekoho; „Nie, len deväť,“ pyšne opravil ho železničný sluha. (Vaj.)
3. zried. (čo) zlepšiť, upraviť, urovnať niečo tak, aby to bolo lepšie, krajšie, napraviť (Ráz.);
nedok. opravovať, -uje, -ujú, zried. i oprávať, -a, -ajú
|| opraviť sa vyjadriť sa správnejšie, lepšie ako predtým: Linczenyi sa trochu zháčil a hneď sa opravil. (Krno);
nedok. opravovať sa, zried. i oprávať sa
opravovať, opravovať sa p. opraviť1, opraviť sa
opravovať nedok. 1. csl odstraňovať chyby, poškodenie, dávať do poriadku: Išou̯ za králou̯skího robotňíka, cesti opravuvať (Kľak NB); Ako vihorela tá koňic, tag ju uš potom opravovaľi (Lešť MK); Som viďel, jako vežové hoďini opravuval (Dol. Súča TRČ); Žena opravuje miechi, budú mu̯ácit (Brodské SKA); Parné mašine sem opravuval (Blatné MOD); opravovadz drahu (Stanča TRB) 2. záh zdobiť, ozdobovať: Na Ščedrí deň opravujeme vánoční stromek (Štefanov SEN); opravovávať opak. k 1: Sečkovice, hrabački, sejački - to sa opravuvávalo (Brestovany TRN)