oprava -y -ráv ž. opravenie, opravovanie: o. hodín, obuvi, o. domu; dať do o-y; generálna o. (auta) uvádzajúca (stroj) do pôv. tech. stavu; o. chýb (v tlači) korektúra;
opravný príd.: o. prostriedok, o-é konanie, o-á skúška
opravný -ná -né príd.
opravný -ná -né príd. ▶ ktorého cieľom je opraviť chyby, nedostatky; uvádzajúci niečo do žiaduceho stavu; určený na opravu: o. výkaz; opravné daňové priznanie; opravné tlačidlo na automate; Nové veci dopisoval krasopisnými verzálami, prebytočné zas zatieral bielym opravným lakom. [HN 2007]; Po štyridsiatke potrebuje pleť podporiť prirodzené opravné mechanizmy. [Zd 2009] ▷ ekon. opravná položka údaj, ktorým sa v účtovníctve zaznamenáva prechodné zníženie hodnoty majetku a potenciálne riziko straty; práv. opravný prostriedok možnosť preskúmať nariadenie nižšej inštancie vyššou; škol. opravný termín čas, v ktorom študent môže zopakovať skúšku po neúspešnom pokuse; opravná skúška skúška z predmetu, z ktorého žiak neprospel, konaná spravidla po prázdninách, reparát
opravný príd. odstraňujúci chyby, nedostatky, obnovujúci, opravujúci niečo: o-é práce; škol. o-á skúška reparát; práv. o. prostriedok možnosť preskúmať nariadenie nižšej inštancie vyššou; o-é konanie, o. súd
opravný príd zried nákladný; nádherný, skvostný: opiparus: kostbar, köstlich: oprawný (GrP 1771)