opraviť dok.
1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia ap.: o. stroj, topánky, dom, cestu
2. uviesť na správnu mieru, (s)korigovať: o. názory, mienku niekoho; o. si dojem; odpovedal zle, ale sa o-l
3. označiť chyby (v texte); odstrániť ich; upraviť: o. diktát; o. rukopis;
nedok. opravovať
opraviť sa -ví sa -via sa oprav sa! -vil sa -viac sa -venie sa dok. ▶ vyjadriť sa správnejšie, vhodnejšie ako predtým: po chvíľke premýšľania sa opravil; Najprv povedala, že nevie, čo je v nej [v taške], no vzápätí sa opravila: vraj, akési dokumenty! [Ľ. Jurík] ▷ nedok. ↗ opravovať sa
opraviť -ví -via oprav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo) ▶ uviesť niečo do pôvodného, dobrého stavu odstránením chýb, nedostatkov al. poškodenia: o. dom, strechu, plot, chodník; dať si o. chrup; havarované auto sa už nedá o.; inštalatér opravil kvapkajúci kohútik 2. (čo) ▶ opravou odstrániť: o. výtlky na ceste; o. defekt na bicykli 3. (čo) ▶ označiť al. odstrániť označené chyby v texte, nedôslednosti v údajoch a pod.: o. diktáty, slohové práce; redaktorka rukopis prečíta a opraví; Musel som opraviť stodeväť maturitných písomiek [...]. [J. Lenčo] 4. (čo, koho) ▶ uviesť niečo na správnu mieru; vyviesť niekoho z omylu: postupne si opravila názor na toho človeka; učiteľ mnohým žiakom opravil hodnotenie; Hovoríš so mnou ako s malým dievčatkom a práve teraz, keď som si opravila mienku o tebe. [K. Lászlová]; Žofia ho opravila, že to nie je ujo, ale starý otec [...]. [A. Brázda] ▷ nedok. ↗ opravovať
opravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. ▶ vyjadrovať sa správnejšie, vhodnejšie ako predtým: žiak je pri čítaní neistý, často sa opravuje; Nemyslel som to iba tak, – opravoval sa otec. [J. Fekete]; Asi ju netreba až tak prísne posudzovať, opravoval sa neskoršie učiteľ, ktorý sa podučil umeniu vyznať sa v ľuďoch. [J. Beňo] ▷ dok. ↗ opraviť sa
opravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať do pôvodného, dobrého stavu odstraňovaním chýb, nedostatkov al. poškodení: o. fasádu, strechu domu; o. poškodený most; o. cestnú sieť; v domácnosti treba ustavične čosi o.; topánky si dáva o. u obuvníka v susedstve; hrad sa opravuje od minulého roka; odborníci opravujú elektrické vedenie strhnuté snehom 2. (čo) ▶ opravou niečo odstraňovať: o. dieru v plote; o. škáry v stene; zubár mi opravoval kaz 3. (čo) ▶ označovať al. odstraňovať označené chyby v texte, nedôslednosti v údajoch a pod.: o. chyby červeným perom; žiaci opravujú diktát; Celé popoludnie i večer som opravoval písomky v zborovni [...]. [J. Lenčo] 4. (čo, koho) ▶ uvádzať na správnu mieru; vyvádzať niekoho z omylu: má sklon o. mienku iných; opravoval som ho tam, kde bol nepresný; Bola uveličená, že môže učiteľsky opravovať moju výslovnosť. [J. Šimulčíková] ▷ dok. ↗ opraviť
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
oplotiť ohradiť plotom: oplotiť dom • olatovať • olatkovať (oplotiť latami, latkami): olatovať záhradu • zahradiť: celý pozemok si zahradili • prehradiť (oddeliť priehradou): dvor prehradiť plotom • nár. opraviť (Timrava)
opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku • hovor. reparovať • zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu • obnoviť • renovovať • zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády • hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt • poopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovať • pooprávať • hovor. poreparovať • nár.: pospravovať • posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky
2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviť • korigovať • skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem • vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text • upraviť • zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu • poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu • poopravovať • pooprávať • ponaprávať (postupne, viac vecí)
prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohu • odpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšem • preklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmo • expr.: preklepkať • preťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sám • poprepisovať (viac vecí)
2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesne • odb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby
3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovať • prerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobil • opraviť • zmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť
4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na deti • poprepisovať (postupne, na viaceré osoby)
opraviť1, -í, -ia dok.
1. (čo) odstrániť chyby, nedostatky, poškodenia na niečom, uviesť do správneho stavu; obnoviť niečo poškodené; napraviť: o. most, cestu, stroj, dom, obuv, hodiny; opravené vydanie (knihy); škol. o. úlohu;
2. (čo, koho) uviesť na správnu mieru, vyviesť niekoho z omylu, korigovať: o. náhľady, názory, mienku niekoho; „Nie, len deväť,“ pyšne opravil ho železničný sluha. (Vaj.)
3. zried. (čo) zlepšiť, upraviť, urovnať niečo tak, aby to bolo lepšie, krajšie, napraviť (Ráz.);
nedok. opravovať, -uje, -ujú, zried. i oprávať, -a, -ajú
|| opraviť sa vyjadriť sa správnejšie, lepšie ako predtým: Linczenyi sa trochu zháčil a hneď sa opravil. (Krno);
nedok. opravovať sa, zried. i oprávať sa
opraviť2, -í, -ia dok. nár. (čo) ohradiť plotom, urobiť ohradu: (Plno kôpok tŕnia), ktorým cirkevníci strojili záhradu opraviť. (Tim.)