Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opraviť dok.

1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia ap.: o. stroj, topánky, dom, cestu

2. uviesť na správnu mieru, (s)korigovať: o. názory, mienku niekoho; o. si dojem; odpovedal zle, ale sa o-l

3. označiť chyby (v texte); odstrániť ich; upraviť: o. diktát; o. rukopis;

nedok. opravovať

opraviť sa -ví sa -via sa oprav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.

opraviť -ví -via oprav! -vil -viac -vený -venie dok.

opraviť sa -ví sa -via sa oprav sa! -vil sa -viac sa -venie sa dok. ▶ vyjadriť sa správnejšie, vhodnejšie ako predtým: po chvíľke premýšľania sa opravil; Najprv povedala, že nevie, čo je v nej [v taške], no vzápätí sa opravila: vraj, akési dokumenty! [Ľ. Jurík] ▷ nedok. ↗ opravovať sa

opraviť -ví -via oprav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo) ▶ uviesť niečo do pôvodného, dobrého stavu odstránením chýb, nedostatkov al. poškodenia: o. dom, strechu, plot, chodník; dať si o. chrup; havarované auto sa už nedá o.; inštalatér opravil kvapkajúci kohútik
2. (čo) ▶ opravou odstrániť: o. výtlky na ceste; o. defekt na bicykli
3. (čo) ▶ označiť al. odstrániť označené chyby v texte, nedôslednosti v údajoch a pod.: o. diktáty, slohové práce; redaktorka rukopis prečíta a opraví; Musel som opraviť stodeväť maturitných písomiek [...]. [J. Lenčo]
4. (čo, koho) ▶ uviesť niečo na správnu mieru; vyviesť niekoho z omylu: postupne si opravila názor na toho človeka; učiteľ mnohým žiakom opravil hodnotenie; Hovoríš so mnou ako s malým dievčatkom a práve teraz, keď som si opravila mienku o tebe. [K. Lászlová]; Žofia ho opravila, že to nie je ujo, ale starý otec [...]. [A. Brázda]
▷ nedok. ↗ opravovať

opravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. ▶ vyjadrovať sa správnejšie, vhodnejšie ako predtým: žiak je pri čítaní neistý, často sa opravuje; Nemyslel som to iba tak, – opravoval sa otec. [J. Fekete]; Asi ju netreba až tak prísne posudzovať, opravoval sa neskoršie učiteľ, ktorý sa podučil umeniu vyznať sa v ľuďoch. [J. Beňo] ▷ dok. ↗ opraviť sa

opravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať do pôvodného, dobrého stavu odstraňovaním chýb, nedostatkov al. poškodení: o. fasádu, strechu domu; o. poškodený most; o. cestnú sieť; v domácnosti treba ustavične čosi o.; topánky si dáva o. u obuvníka v susedstve; hrad sa opravuje od minulého roka; odborníci opravujú elektrické vedenie strhnuté snehom
2. (čo) ▶ opravou niečo odstraňovať: o. dieru v plote; o. škáry v stene; zubár mi opravoval kaz
3. (čo) ▶ označovať al. odstraňovať označené chyby v texte, nedôslednosti v údajoch a pod.: o. chyby červeným perom; žiaci opravujú diktát; Celé popoludnie i večer som opravoval písomky v zborovni [...]. [J. Lenčo]
4. (čo, koho) ▶ uvádzať na správnu mieru; vyvádzať niekoho z omylu: má sklon o. mienku iných; opravoval som ho tam, kde bol nepresný; Bola uveličená, že môže učiteľsky opravovať moju výslovnosť. [J. Šimulčíková]
▷ dok. ↗ opraviť

opraviť¹, -í, -ia dok.

1. (čo) odstrániť chyby, nedostatky, poškodenia na niečom, uviesť do správneho stavu; obnoviť niečo poškodené; napraviť: o. most, cestu, stroj, dom, obuv, hodiny; opravené vydanie (knihy); škol. o. úlohu;

2. (čo, koho) uviesť na správnu mieru, vyviesť niekoho z omylu, korigovať: o. náhľady, názory, mienku niekoho; „Nie, len deväť,“ pyšne opravil ho železničný sluha. (Vaj.)

3. zried. (čo) zlepšiť, upraviť, urovnať niečo tak, aby to bolo lepšie, krajšie, napraviť (Ráz.);

nedok. opravovať, -uje, -ujú, zried. i oprávať, -a, -ajú

|| opraviť sa vyjadriť sa správnejšie, lepšie ako predtým: Linczenyi sa trochu zháčil a hneď sa opravil. (Krno);

nedok. opravovať sa, zried. i oprávať sa

opraviť², -í, -ia dok. nár. (čo) ohradiť plotom, urobiť ohradu: (Plno kôpok tŕnia), ktorým cirkevníci strojili záhradu opraviť. (Tim.)

opraviť¹ dok.
1. csl dať do poriadku, odstrániť chyby, poškodenie, napraviť: Pred víhonom išľi ľuďá košár spraviť, koľibu opraviľi (Hruštín NÁM); Šetko sa dá porobeť, opraveť (Kľak NB); Či nám to lén opraví (V. Rovné BYT); Zatĺcit, od vetra otrhnuté opravit (Myslenice MOD); V ľece opraviaľi boki jarku (V. Šariš PRE); Domček trebalo opravic (Kokšov-Bakša KOŠ); opraviď hoďini (Mošovce MAR)
2. modr, záh vyzdobiť, okrášliť: Koruna (oberačkový veniec) bola pekná opravená a ostalo to zavesené pot pitvorem (Vinosady MOD); Kosteu̯ je velice opravení, ale dajú aj kňes na ti kvieti (Stupava BRA)
3. skvalitniť pôdu pridaním hnojiva, pohnojiť: Na rog mosím zaz opraviď rolu (Dubnica n. Váh. ILA); opraviď zem (Mošovce MAR)

opraviť² dok. strsl ohradiť, oplotiť: Opraviľi lúku trňím (Hor. Lehota DK); Misím si dvorisko opraviťi (Kociha RS); Záhrada bola ohradou opravená (Dačov Lom KRU); Tá zahrada bola opravená múrom (Prievidza); Ďe predávau̯, to zme volali rekesťíž, to bolo opravenuo, abi ta ňeprišieu̯ ňik, a len obluočkom dávau̯ (Lúčky RUŽ)

oprávať p. opraviť

opraviť dk
1. čo (o veciach) uviesť do náležitého stavu, odstrániť poškodenie, obnoviť niečo: na kostol poruczym Matky Bozey fl 60, aby se s tym kuor oprawil; kdy se oprawela brana dolnij skrze mlynarow, dalo se gym na strowu a na pity d 26 (ŽILINA 1557; 1599); (Ján Paludzký) az posavat te penize pri sobe drži a kdy te penyze bral, to mlovil, že on za te penjze kostol opravj a ozdobj (LIPTOV 1634-66); ponewacz gest i gine staweny spustatene, dawa se sloboda oprawity (DIVIAKY 1648); o to jeďiňe opomínaťi a prosiťi ňeprestávám, abi (chudobní) patrónstvý své tamtím (bohatým) popustili, neb takím spúsobem bi ti juž všecko (na kostole) opravili (BR 1785); (ľudia) který peč wichowáňá zaneďbáwagú, tím sú podobní, který kďiž zle zlepeny a k pádu náchilný užíwagú dum, ten síce oprawiťi zapowrhugú, a ssiroké mu w okolú sadi ustanowugú (BN 1796)
2. čo (komu) urobiť, spraviť niečo (niekomu); postaviť, vybudovať niečo: nema ani moze wedle prawa zadne miesteczko vstawiti nebo oprawiti gedno od druheho blyz gedne mile; ktož by ten kus zemie s geho (Mateja Súkeníka) wuoli gmiel a držel, že moci bude a muož rybniky gim sobie (!) oprawiti y s tiem, czož muoz z huoru przicziniti bez sskody lidske (ŽK 1473; 1478); Girik Finalis dal gemu (Benedikovi Puchallovi) geden kus zeme proti dwema cztwrtem, kde Benedik Puchalla rybnik dal opprawiti (P. ĽUPČA 1558); to (líščí kožuch a všeetky líšky) panne Barbore z pannow Julianow poruczem, aby gim kozuch chodny (!) oprawyly (s. l. 1564); z strany ručnyce niekterey, ktera se byla roztrhla, nassly su a zawrely pany, že Durko ma Jakubowy Hlawacowy krom stroya nowu ručnycu, a to do Welikeg pryssleg nocy oprawiti (S. ĽUPČA 1603)
3. koho čo (s čím) priviesť niekoho, niečo do lepšieho zdravotného al. úžitkového stavu, zlepšiť, napraviť: chtegicze wedle bozskeg pomoci a pokud by w mich gesste udiech do konce čerstwost nezhasla podle meg ochotnosti mug tento miserny los ponekud oprawyti ((B. BYSTRICA) 1688 E); kone stareho oprawiti. Pussteg mu ze ctwrtnice prsni z obu zil (RG 18. st); wezmy potkowu, kteru na ceste nagdež, dag do hrota a dog krawu, to mleko se sedati bude, wleg ho do horuciho ohna a s nu krawu oprawyss (HK 18. st) (čarami) zvýšiš jej úžitkovosť
4. čo (čím) (o pôde) zlepšiť kvalitu, skultivovať: zwrchu gmenowana kopanicza gest wačzy polowic hnogom oprawena (s. l. 1610); nyektere (polia) su i oprawene, ale pre nedostatek tak mosegu prazne ostat (NEMŠOVÁ 1686); ja, Fero Lacuška, mam krivdu (v) tom od meho pana, že som štvrt, kteru (mi) odnal, štyri razy oral, trusom oprawil, zasial som mojim semenom (NAVOJOVCE 18. st LP)
5. (čo čím) ohradiť, oplotiť, obohnať (niečo niečím); opatriť niečím: Witanowa cymiterin ma sobe parkanem oprawiti (s. l. 1653); kdy len pre luky sloboda bolo, chodjewaly y Bellanya a gjnssje kočze prez mjsto niny hraczamy oprawene (TURIEC 1726); (zem) tak byla oprawena, že wčilegssjho roku len dwoma prgeworenkámi bol založenj (dolný koniec) (BLATNICA 1757); Gyuro Zachar gest obžalowanj, že zahradku pred domom tjčim oprawil bez wsseho priwolenj (PONIKY 1792)
6. práv čo (komu) (o škode) nahradiť, napraviť, odčiniť niečo: prossym was, aby ste to (ukradnuté veci) kazaly oprawity anebo nawratyty (PLAVEČ 1455); pakliz by o niem (podozrivom človekovi) wiedel (ten, kto ho ubytuje), ze gest takowy, propadne osud a musy to prawu oprawiti; ktoz bude bezprawie obzalowan, ten sy napred prosy o takowu wiecz oslyssanu, dokadz by ta wiecz nebyla ginam slibena, tehdy muoz zalobnik swu zalobu oprawiti a nicz potom môže ju odvolať (ŽK 1473); gestly to (škoda) muoz zasse mnye od was opraweno byty (PLAVEČ 15. st); orationem emendavit: mylky a chyby wyniti, omyly a pochybenj oprawiti (WU 1750) odvolať
7. práv koho uznať niekoho za nevinného: a nasse ho (Tomáša Guobela) prawo miestske gest geho (!) oprawylo, ze gemu na geho czti nicz nesskody (ŽK 1463)
8. práv (o žalobe) predniesť, predložiť: actio: žaloba pred prawem oprawená (WU 1750)
9. čo vybaviť, zariadiť, zabezpečiť niečo: a gestli by se zdarzylo na ten den, ze by y on (kto sa chce priženiť k vdove) vmrzel, tedy magi geho chowati az do trzydsateho dne, dokadz to bude opraweno, ze by mohl przygiti k pohrzebu (ŽK 1473); -ovať, oprávať ndk
1. k 1: prosym tebe, jako sem poczal murowati a oprawowati kostel Boziho tiela, aby ty to tiemi pieniezmi domurowal s pomoczy dobrych lidy (ŽK 1489); y dedyna w nom (kotle) nemohla robyty, nez ho musela daty oprawowaty, nebo bol wsseczek derewy (!) (H. DEVIČANY 1581); pacholkom na propyty, cžo zamazawalj a oprawowalj na pywowarze ((TRENČÍN) 1584); Pawlowy, czo hraze oprawal, (dalo sa) kor. 1 chleboweho (zrna) (ŽILINA 1600); Geho Milost pan Peter mne k tomu mell, aby sa ten gesti mur dall oprawowaty (HOLÍČ 1611); co se dotyče plota we dwore, ten Lenhart na vhol gegych sstala ma ohraditi a oprawowaty (S. ĽUPČA 1619); (občania mestečka Ľupče) povinni su, kedikolwek potreba ukaže, dve stodoly pod zamkem opravati aneb zborene znovu vystaviti (LIKAVA 1625 U2); hatty okolo zamku abi se pilno oprawowaly (K. N. MESTO 1690 E); on pak powinen bude taktež winne sudy a ini riat pobigat a oprawowat (M. KAMEŇ 1720); powinni budeme mlin naležite oprawowat, kamene mlinske a giny zelezny ke mlinu prinaležegicy riad kupowat (D. STRHÁRE 1726)
2. k 3: to (odvar z yzopu, šalvie, ruty, omanu a lekorice) take y prsy čysty a rzečz oprawuge; (klinčeky, mastix, arabská guma uvarené vo víne) zaduch starych lydy oprawuge (HL 17. st); wssecko zle wssudj panuge, anjž se kde oprawuge (PoP 1723-24) zlepšuje; naposledy zase božkavame nohy padajice na tvar svu z veliku poniženosti, že takym spusobem žalovati se mužeme pred ochrancem laskavym a opaternym, ktery smutek potešuješ a krivdy opravuješ (ORKUCANY 1773 LP) napravuješ
3. k 4: Ssteffro dal (bystrickej cirkvi) geden zahon w zahrade kapustneg, ktery powinen gest y oprawowat rowne gako swoge (P. BYSTRICA 1633); (provizor) role aby welmi pylne a bedliwe oprawowatj a hnogiti dal (TRSTÍN 1658); castku, kteru sme materi nasseg nechaly, Iano, sin gegy, takowu castku oral, oprawowal a sprawowal (HRABOVKA 1726); gestly by tenze mog kreditor swrchu polozeny (role) opraowal (!) hnogom, mosy hore polozit, kolko wozow (vyviezol) (BOLEŠOV 1735); (ovca) dwakrat w roku dawa wlnu, gednuc gahňa plodi, role hnogem oprawuge, k bugnosti priwodi (GV 1755)
4. k 5: zahrady mame a powynowaty budeme, ne ynačeg zeme s uhrady, oprawat a od wody branit spoločne (L. ONDREJ 1704); aby takowáto oprawa z drewa na ohrew sauciho se nečinila, ale nechat se oprawuge žywjm plotem (TURIEC 1796)
5. k 6: ten czlowek gma platiti sskodu, kteryzto swym chtienim czini sskody ginssim lidem budto na zemich anebo mostem (!), czoz by nechtiel oprawiet do kolena zwyss wysse zemie (ŽK 1473)
6. koho viesť niekoho: a na to aby mal p. porkolab pilnu starost poddanim rozkazowat a ich oprawowat (BUDATÍN 1690 E); o lidskj pritely, tahniž k sobe prudce, pregnú priznivostj nas ke vszem oprawug, moc s. Ducha w tomto behu darug (SS 18. st); opraviť sa dk
1. na čom (o bojovníkovi) nabrať sily, vzchopiť sa, vzmužiť sa na niečom: tak Hektor oprawiw se na kony, opet znowu hnal na Reky (HI 18. st)
2. z čoho (o chorobe) vyliečiť sa, vyzdravieť z niečoho: netoliko abi ste se s tich nemocj mohlj oprawiti, ale rok od roku, den ode dne wice a dale do krize vpadate (RUŽOMBEROK 1601)