opravdu prísl. kniž. zastar. skutočne, naozaj, vskutku: Otec tešil sa jej solidnej vzdelanosti, opravdu ženskej. (Vaj.) Opravdu chorý však nebol ešte nikdy. (Taj.)
opravdu [(v)o-] čast naozaj, skutočne, vskutku: pilnie se od neho (Janka Halagu) wyptal, tak-li se woprawdu to stalo, czoz gegy synu Muocz Lacžny na ocžy nawrhol (BOBROVNÍK 1587); ale oprawdu ginak začaste bywa, takže ten, kteryž tiše gako beranek umira, muž se dostatj do pekla (MV 1676); (Sedličania a Miklušovčania) nič jineho nežadaju, len tu slobodu opravdu, kteru jim jejich opravdivy jedinky pan Galus Szécz od Sigmund krale zanehal (SEDLICE 1783 LP)