opraty oprát ž. pomn.
opraty oprát ž. pomn. ▶ remenná časť postroja na ovládanie a vedenie ťažných zvierat v záprahu; syn. liace: kožené o.; držať, mať v rukách o. ↗ i fraz.; pritiahnuť o. ↗ i fraz.; premáhaný spánkom pustil o. ↗ i fraz.; viesť koňa za o.; furman trhol opratami; na dlhých opratách vodil koňa do kruhu; Na vysokých kozlíkoch sedeli pohoniči v poštárskych rovnošatách a spod kožených striešok hnali opratami chlpaté hnedé kone. [L. Ballek] ◘ fraz. držať opraty [pevne v rukách] viesť, riadiť niekoho, niečo; prevziať/prebrať/vziať opraty do [svojich/vlastných] rúk chopiť sa vedenia, vlády, moci; pritiahnuť niekomu opraty začať sa správať k niekomu prísnejšie; pustiť opraty z rúk vzdať sa vedúceho postavenia, moci, rozhodovania
opraty remenná súčasť postroja na vedenie záprahu • liace: potiahnuť opraty, liace
oprata, -y, obyč. v mn. č. opraty, -rát ž. remenná súčasť postroja ťažných zvierat, obyč. koňa, ktorou pohonič vedie záprah voza, liace: poháňal koňa opratou (Jes-á); Kočiš potiahol opraty, švihol kone bičom. (Tomašč.); pren. vladárske o-y (Hviezd.) vláda, moc
● hovor.: držať, mať v rukách (v hrsti) o-y, pevne držať o-y (v rukách) vládnuť, riadiť, rozhodovať; pevne držať niekoho al. niečo na o-ách ovládať, prísne viesť niekoho al. niečo; vziať, prevziať do (svojich) rúk o-y chopiť sa vedenia, vlády, ujať sa moci; pustiť z rúk o-y vzdať sa vlády, moci, rozhodovania; Úradom vypadli opraty z rúk (Jégé) neovládli situáciu
oprata, ž obyč. pl opraty 1. remienok, povrázok al. popruh so slučkou na vodenie niektorých zvierat, vôdzka; uzda, ohlávka: geho chrti a psy (majú byť) na opraty zwazani (ŽK 1473); habena: oprata (NP 17. st); (Ján Juhanes) weducz na opratye dwa woly na passu natrafyl na zlodegy, kterežto woly nasylu mu wzaly (H. SÚČA 1720); habena: ohláwka, oprata, úzda; restis: prowaz, sstranek, oprata; lorum: remeň, oprata, popruh (KS 1763) 2. remenná súčasť postroja na vedenie záprahu, liace: mna ste racžyly napredek do Zilyny wiprawit k remenarowy ztrany (!) cztwerny a opraty (NEDEDZA 1613); cztwerne wissywane spolu z vzdamy y z opratu ((LIKAVA) 1627); w spižiernj nad piwniczu oprata no 1 (NOZDRKOVCE 1652); k opratam prissiwaly sa sstruple s praczkamy (TRENČÍN 1725); bogazliwy wozár z witrhnutym oprát z woza padá (PT 1778); jedni obrati (!) koňúw chiťili, jedni aj kolesá, abi sa z místa aňi hnúťi ňemóhli (BR 1785) F. honiť zuby po o-e nemať čo pod zuby, nemať čo jesť, hladovať: zuby hoňi po opraťe člowek ňerobotny; gak žridlo wisussiss y potok wisussiss a potem zuby po oprate hoňiť musiss (GV 1755); -ný príd k 1: funalis: prowazny, sstránkowy, opratny; funalis eqvus: opratny, pod opratu chodjcy kuň (KS 1763); oprátka, -očka [-eč-] dem k 1: po Tarnocym za tri strangy a za dwe opratky (dalo sa) d 16 (s. l. 1656); y w ssiti y w ssirokosti y w dlužy bil takowj missek gako ten, w kterem se pohodiene penize nassly a že przi nem toliko gednu opratecžku widiela (SKALICA 1676); funis: prowaz, oprata, oprátka, sstránek chomútowy; habenula: ohláwečka, oprátka (KS 1763); barančzek mlčy, když k nemu gide masar z opratku (WS 18. st)