oprávnenie -ia s.
1. právo, právomoc; kompetencia: vodičské o., o. nárokovať si niečo; o. predávať huby
2. dôvod, odôvodnenie na nejaký čin, postup ap.: jeho postup má o.; o. na optimizmus
oprávnenie -nia -ní s.
oprávnenie -nia -ní s. 1. práv. (i na čo) ▶ povolenie, právo na výkon nejakej činnosti, poskytovanie služby al. odbornej starostlivosti vyplývajúce obyč. zo zákona; doklad o tomto povolení, licencia, koncesia: živnostenské, vodičské o.; o. na poskytovanie právnych služieb; o. voliť; držiteľ zbrojného preukazu s oprávnením na nosenie zbrane; získal o. podnikať v cestnej doprave 2. obyč. v spojení mať oprávnenie ▶ mať opodstatnený dôvod, právo na niečo: nemáš o. kritizovať ma; Ty si zrejme presvedčený, že keď ťa potrebujem, máš oprávnenie ma urážať. [M. Hvorecký]; Keď nejaký čin nemá morálne oprávnenie, tak nemôže mať ani oprávnenie právne ani politické. [Slo 2008] ▷ ↗ i oprávniť
dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby
oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať
2. p. dôvod
pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenie • účinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanice • dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látok • vplyv: rušivý vplyv prostredia • subšt. dopad
2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetencia • kompetentnosť • právomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomoci • oprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti
oprávnenie, -ia str.
1. právo, právomoc, kompetencia: mať, dostať, získať o.; zastar. živnostenské o. právo vykonávať živnosť;
2. dôvod pre nejaký čin al. pre existenciu niečoho, odôvodnenie, opodstatnenie: Bez oprávnenia si namýšľal, že ho pani Klára miluje. (Jégé) I jeho láska má isté oprávnenie. (Vaj.)