opozícia -ie ž.
1. opačná mienka, nesúhlas (obyč. s panujúcim názorom, s vládou): stáť, byť v o-ii; o. proti výstavbe atómových elektrární
2. skupina ľudí presadzujúca v polit. živote politiku odlišnú od vládnucej: politická o., členovia o-ie; vystupovanie o-ie proti koalícii
3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie: o. planéty;
opozičný príd.: o-á tlač, o-é hnutie;
opozične prísl.
opozícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ nesúhlasný, protikladný, opačný postoj, stanovisko, pozícia: názorová o.; argumentačne prepracovaná o.; stavať sa, dostať sa do opozície; kultúra je niekedy v opozícii s mocou; mladí sú často v opozícii voči rodičom 2. i polit. ▶ jedna al. viac politických strán, príp. iných zoskupení vystupujúcich proti vládnucej politickej strane al. inej inštitúcii, ktorá má práve prevahu; postavenie tejto strany al. zoskupenia: parlamentná o.; ľavicová, pravicová o.; o. vedená demokratmi; líder, vodca, predstaviteľ opozície; kandidát širokej občianskej opozície; pôsobiť v opozícii; po parlamentných voľbách sa hnutie dostalo do opozície; budeme tvrdou, ale konštruktívnou opozíciou; protestantská o.; protihabsburská o.; Opozície koalíciám a koalície opozíciám dokazujú, že ony to veru vedia lepšie. [Sme 2009] 3. ▶ vzájomná kontrastná odlišnosť, protiklad; protikladné postavenie: rodová o. medzi mužom a ženou; Rúfusova báseň – i jeho poézia vôbec – je teda významovo konštruovaná na opozícii vysokého a nízkeho [...]. [V. Mikula]; Na viacerých miestach zbierky sa stretávame s opozíciami oheň – voda, teplo – chlad, noc – deň, tma – svetlo a podobne. [Let 2008] ▷ filoz. binárna opozícia protipostavenie podľa výskytu (al. chýbania) toho istého prvku al. podľa maximálneho (minimálneho) stupňa tej istej vlastnosti 4. odb. ▶ protiľahlé postavenie: astron. o. planéty postavenie planéty v okamihu, keď sa na spojnici so Slnkom dostane do protiľahlého bodu; anat. o. palca schopnosť palca postaviť sa proti ostatným prstom
opozícia -ie ž. ‹l›
1. protiklad, odpor voči niečomu, obyčajne verejne hlásaný (voči názorom, činom, politike a i.); log. zmena kvantity al. kvality kategorického výroku; lingv. protiklad, opak
2. polit. strany al. ich časť, spoločenské skupiny vystupujúce proti väčšine, proti vládnucej strane al. skupine, proti prevládajúcej mienke: parlamentná o.
3. protiľahlé postavenie; astron. postavenie Mesiaca, planéty al. planétky v okamihu, keď je na spojnici Slnko – Zem v bode protiľahlom Slnku; anat. o. palca schopnosť postaviť sa proti ostatným prstom;
opozičný príd.;
opozične prísl.;
opozičnosť -ti ž.
opozícia 1. čo je v protipostavení s niečím iným, čo je opakom iného • protiklad: matematická opozícia, matematický protiklad; hláskový protiklad
2. opačné stanovisko, opačná mienka • odpor • nesúhlas: ocitnúť sa na strane opozície, odporu; pasívna opozícia, pasívny nesúhlas • protipostavenie
3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie • protipostavenie: opozícia, protipostavenie planéty
opozícia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. opačné stanovisko, opačná mienka, odpor, nesúhlas: byť, stáť v o-ii proti niekomu, niečomu, dostať sa do o-ie proti niekomu, niečomu; pasívna o. bez činu, trpná;
2. odporujúca skupina v nejakom spolku, v strane al. v parlamente, ktorá sa stavia odmietavo k názorom prevažujúcej al. vládnej skupiny; strana nesúhlasiaca s politikou vlády: parlamentná o.; ľavá o.; stať na strane o-ie;
3. odb. protipostavenie: astron. poloha dvoch planét, pri ktorej sú dve planéty najviac od seba vzdialené;
fon. protiklad dvoch foném;
opozičný príd.: o-é hnutie, o. smer; o. kandidát; o-á strana; o-é noviny; o-á tlač;
opozičnosť, -ti ž. prejavovanie odporu, opačnej mienky
(jedna) opozícia; (bez) opozície; (k) opozícii; (vidím) opozíciu; (hej) opozícia!; (o) opozícii; (s) opozíciou;
(tri) opozície; (bez) opozícií; (k) opozíciám; (vidím) opozície; (hej) opozície!; (o) opozíciách; (s) opozíciami;