opovrhovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý nemá úctu iných ľudí, ku ktorému majú odmietavý postoj, opovrhujú ním: skončil ako o. žobrák; maliar zobrazuje krutú situáciu najopovrhovanejších vrstiev obyvateľstva; Už nebudú opovrhovanými bedármi. Budú princmi, kalifmi, bohatými kupcami. [J. Lenčo]
2. ▶ menej uznávaný, pokladaný za menejcenný: o. národ; fantastika bola o. žáner; Natrhali hrdých záhradných kvetov, no vzali aj opovrhované nechtíky a divé sirôtky. [M. Fartelová]
▷ ↗ i opovrhovať