opovrhnutie -tia -tí s. ▶ znevažujúco pohŕdavý postoj k niekomu, k niečomu: dať najavo o.; vyslúžiť si, zaslúžiť si verejné o.; ten človek je hodný opovrhnutia; bol vystavený všeobecnému opovrhnutiu; na okolostojacich vrhol pohľad plný neskrývaného opovrhnutia a zmizol; V zraku Jozefíny Haburovej sa dá pohľadom vyhmatať zopár vrstiev navzájom sa prelínajúcich, protirečivých opovrhnutí. [J. Johanides] ▷ ↗ i opovrhnúť
neúcta nedostatok úcty • neúctivosť: neúcta, neúctivosť k starším • nepozornosť • nezdvorilosť: nezdvorilosť mladých ľudí • opovrhnutie (neúcta spojená s pohŕdaním): prejav opovrhnutia • dešpekt: pozrel sa naňho s dešpektom
opovrhnutie odmietnutie na základe neuznania, neúcty, často spojené so znevážením • opovrhovanie • pohŕdanie: dať najavo svoje opovrhnutie, opovrhovanie, pohŕdanie • dešpekt (op. rešpekt): rozprávať o niečom s dešpektom
p. aj neúcta
opovrhnutie, star. i opovrženie, -ia str. veľké zneváženie niekoho al. niečoho, pohrdnutie, neúcta: pozrieť na niekoho s o-ím, hodný o-ia, zaslúžiť si o.; nesmierne opovrhnutie (Gráf); znášať všeobecné opovrženie (Jes-á); výraz opovrženia na tvári (Vaj.)