opovrhnutiahodný -ná -né 2. st. -nejší príd.
opovrhnutiahodný -ná -né 2. st. -nejší príd. trochu kniž. ▶ ktorý svojimi negatívnymi skutkami, vlastnosťami vyvoláva opovrhnutie, odmietavý postoj, odsúdenie, hanebný, odsúdeniahodný: o. čin; opovrhnutiahodná vlastnosť; opovrhnutiahodné správanie; môj osud sa môže zdať opovrhnutiahodnejší ako osudy iných; je považovaný za najopovrhnutiahodnejšieho politika; Jednoducho sa nevedel zmieriť s pokorujúcou predstavou, že zapadne do opovrhnutiahodného davu bez majetku a cti. [J. Lenčo]
hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutok • podlý • nízky • mrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzké • zahanbujúci • neprístojný • zastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanie • škandálny • škandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivý • pohoršujúci • poburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článok • kniž. profánny • znesväcujúci • zneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiech • neslýchaný • opovrhnutiahodný • subšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmysel • kniž. infámny
p. aj podlý, nehanebný
2. p. potupný
opovrhnutiahodný p. hanebný
opovrhnutiahodný, star. i opovrženiahodný príd. ktorým treba opovrhnúť: o. čin, skutok; opovrženiahodný vrah (Al.)