opovrhnúť -hne -hnú (ne)opovrhni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. (čím, kým) ▶ s pohŕdaním, odmietavým, znevažujúcim postojom odmietnuť niekoho, neprijať niekoho, niečo; syn. pohrdnúť: o. darom; o. bohatstvom, slávou; o. autoritami; zaľúbil sa do nej, ale ona ním opovrhla; keď prišiel o majetok, opovrhli ním príbuzní i priatelia; pre svet bol iba opovrhnutým alkoholikom; Ale veď opovrhla mojou oddanosťou, bezohľadne mi to dala najavo. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ opovrhovať
opovrhnutie -tia -tí s. ▶ znevažujúco pohŕdavý postoj k niekomu, k niečomu: dať najavo o.; vyslúžiť si, zaslúžiť si verejné o.; ten človek je hodný opovrhnutia; bol vystavený všeobecnému opovrhnutiu; na okolostojacich vrhol pohľad plný neskrývaného opovrhnutia a zmizol; V zraku Jozefíny Haburovej sa dá pohľadom vyhmatať zopár vrstiev navzájom sa prelínajúcich, protirečivých opovrhnutí. [J. Johanides] ▷ ↗ i opovrhnúť
opovrhovať -huje -hujú (ne)opovrhuj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. (čím, kým) ▶ s pohŕdaním, odmietavým, znevažujúcim postojom odmietať, neprijímať niekoho, niečo; syn. pohŕdať: o. povaľačmi, zbabelcami; o. prepychom; hlupákmi z duše opovrhujem; autor opovrhuje konvenciami klasického románu; skončil ako opovrhovaný žobrák; fantastika bola opovrhovaný žáner; [...] ja som predovšetkým potrebovala, aby som sa prestala nenávidieť, aby som prestala sebou opovrhovať [...]. [E. Farkašová] ▷ dok. ↗ opovrhnúť