opojenie -nia -ní s.
opojenie -nia -ní s. 1. ▶ stav zastretého vedomia, oslabenia triezveho úsudku po požití alkoholických nápojov al. omamných látok; syn. omámenie: alkoholové, alkoholické o.; amfetamíny vyvolávajú silné o.; páchať výtržnosti v opojení; Film sa odohráva v malom americkom meste v čase, keď sa mládež začala pohupovať na vlnách marihuanového opojenia. [HN 2006] 2. (i z čoho; čím) ▶ stav mysle s mierne zastretým vnímaním pod vplyvom silného (kladného i záporného) citového al. zmyslového pôsobenia niečoho; syn. omámenie, očarenie: radostné, slastné, závratné o.; o. z lásky, z hudby; o. z jazdy, z letu na vetroni; o. krásou; o. prírodou; už v mladosti zažil diktátor chvíľkové o. mocou; prežívať pocit opojenia z víťazstva; Ti starší sa ešte pamätali na opojenie z rabovačiek po poslednej vojne. [A. Baláž]; V ľúbostnom opojení zabudnete na všetky problémy a najdôležitejšie pre vás bude šťastie toho druhého. [Zd 2007] ◘ fraz. byť v opojení zmyslov byť v citovom rozpoložení so stratou jasného vedomia ▷ ↗ i opojiť
opitosť stav opitého človeka • opojenie: v opitosti, v opojení nevedel, čo robí • zried. opilstvo • zastar. opilosť • expr. špička (stav miernej opitosti) • expr.: ochmeľ • ožratosť • otrúlenosť • otrtúlenosť • otrundženosť • hovor. expr. al. žart. opica: vyspať sa z opice • žart. vrtuľa (vyšší stupeň opitosti)
opojenie 1. p. opitosť 2. p. ošiaľ
ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenie • omámenie • ošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojenie • kniž.: šaľba • omam: sladká šaľba mladosti • poet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)
opojenie, -ia str.
1. stav po požití alkoholických nápojov al. omamných prostriedkov, stav opilosti: Cestár nevychádzal vo dne v noci z opojenia a pre plat chodil spolu s krčmárom. (Jil.)
2. duševné vzrušenie vyvolané zmyslovými dojmami, šaľba, omámenie: prebrať sa z o-ia; sladké, radostné, bolestné o.; o. z víťazstva, z krásy; schvacovalo ho úžasné opojenie (Hor.)