opísať -še -šu dok.
1. podať opis; vyrozprávať, charakterizovať, vykresliť: o. príbeh, zážitok, podrobne o. udalosť; o. význam slova slovne vyjadriť; o. niekoho v literárnom diele zachytiť
2. pohybom znázorniť (dráhu): rukou o. oblúk; geom. o. kružnicu trojuholníku narysovať tak, aby prechádzala jeho vrcholmi
3. správ. odpísať; urobiť kópiu
● to sa nedá (slovami) o. je to mimoriadne krásne ap.;
nedok. opisovať
*opisovať → správ. odpisovať (písať podľa predlohy)
opisovať sa -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok.
opisovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. (podávať opis)
opísať opíše opíšu opíš! opísal opíšuc opísaný opísanie dok. 1. (čo, koho) ▶ slovne zachytiť, podať hlavné črty, znaky osôb, predmetov al. javov: podrobne, stručne, verne, zaujímavo o. udalosť, situáciu; o. príznaky choroby; v skratke opíš, čo sa stalo; muža opísal ako stredne vysokého, plavovlasého tridsiatnika; Cestu jej nebolo treba ukazovať, trpaslíci dopodrobna opísali miesto, kde ju budú čakať. [A. Habovštiak] 2. odb. (čo) ▶ vysvetliť pomocou číselných údajov, značiek: o. štruktúru polymérových zmesí; fyzikálne o. nestabilitu klimatického systému Zeme; dvojrozmerné systémy sa dajú jednoduchšie matematicky o. 3. lit. (čo, koho) ▶ (slovne) zachytiť skutočnosť prostredníctvom opisu, subjektívne podmieneného kompozičného postupu v autorskej reči: o. vojnové zážitky v knihe noviel; nie každý autor vie postavu o. živo a reálne; zlatú horúčku na Aljaške majstrovsky opísal spisovateľ Jack London 4. (čo (čím)) ▶ pohybom naznačiť krivku al. oblúk: rukou opíše okolo seba polkruh; čln opísal na vode oblúk; Roztiahol ruky a opísal kruh: – Všimnite si, aké je všetko okolo pekné, hora, lúka, voda. [A. Masár-Tatranský] ▷ mat. opísať kružnicu trojuholníku zostrojiť kružnicu prechádzajúcu všetkými vrcholmi trojuholníka 5. správ. ▶ odpísať: o. text z knižky správ. odpísať text z knižky; celý časopis si ručne opísala správ. celý časopis si ručne odpísala 6. škol. slang. (čo (od koho, z čoho)) ▶ nesamostatne vypracovať úlohu: o. domácu úlohu od spolužiaka; na písomke sme všetko opísali zo zošita 7. slang. (čo (od koho; odkiaľ)) ▶ neoprávnene prebrať cudzí text, zhotoviť kópiu, prisvojiť si: autorka celý článok len odniekiaľ opísala; tréningový plán opísal od skúseného profesionála ◘ fraz. to sa nedá [slovami] opísať je to mimoriadne pôsobivé ▷ nedok. ↗ opisovať
opisovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. 1. (čo, koho) ▶ slovne zachytávať, podávať hlavné črty, znaky osôb, predmetov al. javov: o. dojem, zážitok; podrobne nám opisovala všetko, čo sa stalo; Živými, farbistými vetami opisuje figúrky vojakov, všakovaké zbrane, lopty... [J. Lenčo] 2. odb. (čo) ▶ vysvetľovať pomocou číselných údajov, značiek: rovnica opisuje zmenu rýchlostí a tlakov v prúdiacej kvapaline; chemické vzorce opisujú zloženie, štruktúru alebo priestorové usporiadanie atómov 3. lit., umen. (čo, koho) ▶ (slovne) zachytávať skutočnosť prostredníctvom subjektívne podmieneného kompozičného postupu v autorskej reči, umeleckého zobrazenia, opisu: film opisuje príbeh lásky; dielo opisuje človeka hľadajúceho zmysel svojho života 4. (čo (čím)) ▶ pohybom naznačovať krivku al. oblúk: rukou o. kruh; stíhačka opisuje na oblohe osmičku 5. správ. ▶ odpisovať: mnísi do noci opisovali Bibliu správ. mnísi do noci odpisovali Bibliu; žiaci opisujú z tabule príklady správ. žiaci odpisujú z tabule príklady 6. škol. slang. (čo (od koho; z čoho)) ▶ nesamostatne vypracúvať úlohu: pristihli ho, ako opisuje od spolužiaka; na písomke opisujem z ťaháka 7. slang. (čo (od koho; odkiaľ)) ▶ neoprávnene preberať cudzí text, zhotovovať kópiu, prisvojovať si: historik by nemal o. od iných; všetko trápne opisuje od svojho vzoru; svoje nápady opisuješ z lacných románov; hral sa na veľkého kuchára, pritom recepty opisoval z časopisov a internetu ◘ fraz. opisovať niečo čiernymi farbami negatívne, nepriaznivo o niečom hovoriť; opisovať niečo ružovými farbami kladne, priaznivo o niečom hovoriť ▷ dok. ↗ opísať
črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbách • vykresľovať • kresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomery • opisovať • podávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtách • naznačovať (črtať v náznakoch)
opísať1, -še, -šu dok.
1. (čo, koho) podať zprávu o predmetoch, javoch, bytostiach vypočítaním ich hlavných znakov, zachytiť hlavné črty niečoho; vylíčiť: o. príbeh, život niekoho; v krátkosti, podrobne niečo o.; o. osobu; ako je všetko opísané v kronike (Jégé)
● to sa nedá (slovami) o. výraz vyjadrujúci veľkosť, účinnosť nejakej udalosti, príbehu, zážitku ap.;
2. hovor. (koho) podať o niekom nepriaznivú (zried. i priaznivú) zprávu, nepriaznivo (zried. i priaznivo) charakterizovať niekoho: Opísal nás všetkých tak, ako zasluhujeme. (Jégé)
3. štyl. (čo) vyložiť pojem inými slovami, volenými podľa znakov pojmu;
4. (čo) pohybom urobiť oblúk al. krivku: (Prázdny rukáv) opísal vo vzduchu pekný polokruh. (Letz); geom. o. kružnicu trojuholníku zostrojiť kružnicu prechádzajúci všetkými vrcholmi trojuholníka;
nedok. opisovať, -uje, -ujú
|| opísať sa podať o sebe zprávu, charakterizovať sa: Ja by som sa takto opísal: Pavlík, to ako ja, je chlap na mieste. (Min.);
nedok. opisovať sa
opisovať nedok. 1. charakterizovať opisovaním, podávať opis: Ňenáviďeľi ho iba tí, toríh opisovau̯, ľebo oňi čästo piľi (Jasenová DK) 2. robiť odpis, písať podľa predlohy, odpisovať: Fšelijaké pesňički zme spívali a tí zme si jedna o_druhej opisovali (Bernolákovo BRA)
opísať dk čo spravidla písomne vyjadriť, vysloviť, vyložiť nej. myšlienku al. vysvetliť nej udalosť, nej. jav: čo vám myslím pověďeti, opísat a zaspívati, poslyšte, páni měščané, sousedi i vidiečané (ASL 1676); kdož dosti opjsati može, gak užitečné gest těchto slybůw (rehoľných) obnowowány? (MPS 1777); když gsi nekdy treffunkem negaku knižečku duchownu otewrel, zdaliss gsi newidel staw dussi tweg žiwe a prawdiwe opisany? (MK 18. st); za potrebu uznáwame, prwe nez bychom samu pripadnost opisali, maličko slowy spusob toho trestu francuzskeho pripomenuti (LPo 18. st); opisovať ndk: gyna (mumia) se opysuge, že by prywalem z huor se nesla dolu a obywatele že by gy zbyraly (HL 17. st); w njekterych wecach, yako strany weze welkeg, dostatečnie ku rozwazenj wssecko sem opysowal (DUBNICA n. V. 1720); gako si se, o, čloweče, počal w twogeg matce, opisugu doktorowe; opisugu poetowe pekelnu čeladku (GŠ 1758)