Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oprať operie operú -tý/-ný dok. praním zbaviť nečistoty, vyprať (význ. 1): o. (si) košeľu; vie navariť i o.;

pren. hovor. kto ťa o-ie? kto ti vyperie šaty ap.?

nedok. opierať¹ -a

oprieť -ie -ú -etý/-ený dok.

1. priložiť k niečomu pevnému (aby to malo oporu, aby to nespadlo ap.), podoprieť: o. si hlavu o stôl, o. palicu o múr; o-tý o lopatu;

pren. o. oči na niekoho uprene sa pozerať

2. potlačiť, zatlačiť: o-ie drúk celou silou do brány

3. odôvodniť, podoprieť: rozhodnutie o. o skúsenosť;

nedok. opierať² -a

// oprieť sa

1. použiť ako oporu, podoprieť sa: o. sa (chrbtom) o strom, o zábradlie

2. zaprieť sa do niečoho, zatlačiť: vietor sa o-l do oblokov

3. využiť ako morálnu oporu, spoľahnúť sa na niekoho, niečo: o. sa o rodinu, o skúsenosť;

nedok. opierať sa

opierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.

opierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

opierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (o čo, o koho; ø) ▶ mať, používať oporu a tak zabezpečovať stabilitu; syn. podopierať sa: o. sa o zárubňu, o zábradlie; opieral sa rukami o stôl; starec sa pri chôdzi opiera o palicu, o barly; sedia, chrbtami sa opierajú jeden o druhého; hlavou sa mu opierala o plece, o hruď; išla, opierajúc sa o svojho syna; Opierala sa o hrable, obzerala si upravené hroby. [I. Habaj]; Býval uprostred mesta v izbietke, ktorej zadná stena sa opierala o múr historického paláca [...]. [Š. Žáry] bola s ním spojená
2. ((čím) do čoho) ▶ zvyšovať účinok niečoho vlastným silovým, tlakovým a pod. pôsobením: o. sa do úderu, odpalu; o. sa nohami do pedálov; útočník sa opiera do lopty; pretekári sa opierajú do vesiel; bežím, opieram sa do toho zo všetkých síl; prudký vietor sa opiera do lodných plachiet napína ich; pren. ranné slnko sa opiera do okien intenzívne na ne svieti
3. (o čo, o koho) ▶ používať niečo ako východisko, základ al. argument, zdôvodnenie; mať, nachádzať v niekom, niečom podporu, záruku: o. sa o zákony, o tradíciu; o. sa o autoritu; o. sa o Freuda, o Komenského; najlepšie je o. sa o vlastné sily; román sa opiera o autorove zážitky z ciest; opierala sa o staré priateľstvá; obe mužstvá sa opierali o svojich dobre chytajúcich brankárov
4. (do koho, do čoho) ▶ nepríjemne poukazovať na nedostatky, chyby niekoho, niečoho, vyberať si niečo, niekoho za predmet ostrej kritiky: o. sa do spotrebnej reklamy; keď sa niekto začne o. do náboženstva, sociálnych tried alebo pôvodu, vzplanú vášne; neopieraj sa do ľudí, ktorí sa snažia slušne diskutovať
▷ dok. ↗ oprieť sa

opierať¹ -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo, koho o čo, o koho) ▶ umiestňovať, stavať k niečomu pevnému a tak zabezpečovať stabilitu: rybár si opiera udicu o brucho; neopieraj bicykel o lavičku, o zárubňu!; opierala si o mňa hlavu; ramenami sa opierali jeden o druhého; Pomocnica opiera podnos o stôl práve na mieste, kde je voľná stolička. [P. Jaroš]
2. (čo o čo; čo do čoho) ▶ prenášať váhu (časti) tela na niečo pevné; vyvíjať tlak na niečo, zatláčať: o. chrbát o strom, o stenu; o. si lakte o kolená; opiera bradu do dlane a hľadí do zeme; obyčajne si opieram hlavu o mužovo rameno; [...] márne odo mňa žiadala, aby som dych opieral o napnutú bránicu a naplno využíval prsné, ústne, nosové a hlavové rezonančné dutiny! [M. Zelinka]
3. (čo o čo) ▶ uplatňovať niečo ako zdôvodnenie, záruku konania al. názoru, presvedčenia; syn. podopierať: sú fakty, o ktoré opiera svoje podozrenie; riešenia opierajú len o poznatky získané štúdiom
▷ dok. ↗ oprieť

opierať² -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo) ▶ (ručným) praním zbavovať oblečenie, textíliu nečistoty, prať: bielizeň musí o. v rukách; detské veci opieram pri teplote 60 stupňov
2. (čo) ▶ praním odstraňovať z niečoho: o. škvrny od kečupu, od potu
3. hovor. (koho) ▶ starať sa o niekoho aj praním oblečenia, prať niekomu: Hoci mu každý deň varím, aj ho opieram, prestal sa o mňa celkom zaujímať [...]. [V. Šikula]
▷ dok. ↗ oprať

oprať operie operú oper! opral operúc opraný/opratý opranie/opratie dok. 1. (čo (od čoho)) ▶ praním zbaviť nečistoty; syn. vyprať: o. špinavú bielizeň; o. nohavice od zvyškov farieb; dnes si operiem blúzku; pančuchy operie ručne; načo by sa osamostatnil, keď mu mama operie, navarí; plachty dôkladne oprala v práčke; záclony sú čerstvo opraté; hneď po opraní dajte plavky vysušiť; Keď som mu naposledy oprala košele a ponožky, tak mi nevedel vynaďakovať. [J. Lenčo]
2. (čo (z čoho)) ▶ praním odstrániť z niečoho; syn. vyprať: čerstvé škvrny od krvi treba okamžite o. v studenej vode; o. zo šatstva arómu cigár; fľak operte špeciálnym práškom
3. hovor. (koho) ▶ postarať sa o niekoho aj vypraním oblečenia, vyprať niekomu: kto ťa operie, kto ťa obriadi?; [...] navarili mu, oprali ho, ani jedna z opatrovníčok nevydržala dlho pri starom, náladovom sekírantovi. [J. Beňo]
4. (čo) ▶ vyčistiť vo vode: mladú zeleninu stačí o., staršiu oškrabeme; špargľu pred úpravou dobre operte v studenej vode; kúpiť vrecko opraných zemiakov
▷ nedok. k 1 – 3 ↗ opierať²

oprieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. 1. (čo, koho o čo, o koho) ▶ umiestniť, postaviť k niečomu pevnému a tak zabezpečiť stabilitu: o. chrbát o stoličku; o. bicykel, rebrík o múr; oprie si hlavu o stôl; ľahnite si na brucho, nohy oprite o špičky; pes oprel o mňa predné laby; Keď sme sa od tamtých dvoch oddelili, oprela mi o plece čelo. [Š. Žáry]; Odviedli ma do rohu a opreli o parapet arkierových okien. [M. Hvorecký]
2. (čo o čo; čo do čoho) ▶ preniesť váhu tela na niečo pevné, zatlačiť: o. chrbát o múr; oprela ruky o stoličku; o. nohy do steny; Starec si oprel hlavu do dlaní a privrel oči. [M. Jedinák]
3. (čo o čo) ▶ uplatniť niečo ako zdôvodnenie konania al. názoru, presvedčenia, podoprieť: o čo môžeš o. svoje tvrdenie?; závažné obvinenie bol schopný o. len o jediný argument; Veľmi sa nevyznamenal, pretože vyjadrenia o odvolaní výpovede oprel o očividné klamstvo. [Sme 1999]
▷ nedok. ↗ opierať¹

oprieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -prúc sa -retý/-rený -retie sa/-renie sa dok. 1. (o čo, o koho; ø) ▶ použiť niečo al. niekoho ako oporu, podperu; syn. podoprieť sa: o. sa o zábradlie; o. sa lakťami o kolená, o pult; o. sa chrbtom o stenu; opri sa o mňa, je tu zlá cesta; pohodlne sa oprela a započúvala sa do hudby; starec stojí opretý o palicu; Ena sa postavila na špičky, ľavicou sa mu oprela o plece [...]. [J. Žarnay]
2. ((čím) do čoho) ▶ vynaložiť úsilie, vyvinúť tlak na niečo, zatlačiť do niečoho; syn. zaprieť sa: o. sa rukami do dverí; celou silou sa oprel do pedálov bicykla; do plachiet sa oprel vietor; po chybe sa vodní slalomári museli poriadne o. do pádiel; pren. Prinútil hudobníkov, aby sa opreli do nástrojov a pokúšali sa hrať v štúdiu ako na koncerte. [Sme 2004] aby hrali so zápalom
3. (o čo, o koho) ▶ použiť niečo ako východisko, základ al. argument, zdôvodnenie; spoľahnúť sa na niekoho, na niečo, využiť ako (morálnu) oporu: o. sa o právne názory, o vecné argumenty; o. sa o priateľov, o rodinu; naučil sa o. sám o seba; učiteľ sa dnes môže o. o kvalitné audiovizuálne diela; v podnikaní sa opreli o kvalitné informácie odborníkov; Nemal nič, o čo by sa mohol oprieť, kam by sa mal vydať, na koho sa obrátiť. [Ľ. Jurík]
4. (do koho, do čoho) ▶ nepríjemne poukázať na nedostatky, chyby niekoho, niečoho, vybrať si niekoho, niečo za predmet ostrej kritiky: kouč sa oprel do svojho náprotivku; kritizoval fungovanie klubu, oprel sa do vzťahov s funkcionármi; šéfovia najväčších svetových operátorov sa ostro opreli do najväčších internetových firiem
▷ nedok. ↗ opierať sa

opierať sa, -a, -ajú nedok.

1. (o čo, o koho, zried. na čo, na koho) používať niečo za oporu, podopierať sa: o. sa (chrbtom, rukami) o múr, o stenu, o strom, o zábradlie; o. sa o palicu, o valašku, o. sa o operadlo, o. sa lakťom o stoličku; nemohol sa na ňu (nohu) smelo opierať (Taj.); žena sa opierala na jeho rameno (Vaj.)

● o. sa o žobrácku palicu (Jes.) chodiť po žobraní;

2. (do čoho, do koho, zried. i o čo, na čo) tlačiť na niečo, zapierať sa do niečoho: Iní sa družne opierali do vesiel. (Jes.) Do plachiet sa opieral ľahký vietor. (Hor.); pren.: Slnce opieralo sa im do obloka (Kuk.) svietilo. Slnko sa opieralo o záhony (Fig.) svietilo. Pohľadom opierala sa mu do očí (Tat.) hľadela. Oči zamyslene opierajú sa o stolicu (Kuk.) pozerajú na ňu.

3. (o koho, o čo, zried. i na koho, na čo) mať v niečom al. v niekom morálnu oporu, posilu, spoliehať sa: o. sa o zákon, o autoritu, o skúsenosti SSSR, o vlastné sily, o dôveru; Tieto kruhy sa opierajú len na mňa. (Bedn.); pedagógovia a filozofi, na ktorých sa Komenský opieral (Vaj.); opiera sa na mienku iných (Škult.);

4. zastar. (proti komu, proti čomu) stavať sa na odpor, vzpierať sa, protiviť sa: Kde len budem môcť, budem sa opierať proti nemu. (Kal.);

dok. oprieť sa

|| opierať¹

1. (čo o čo, zried. na čo) prikladať niečo k niečomu tak, aby to bolo podopreté, dávať niečomu podperu: opieral si ruky o kolená (Ondr.); stĺp, o ktorý opiera svoje telo (Hruš.); opierala hlávku na plecia (Kal.)

● o. oči, zrak, pohľad na niekoho, na niečo pozerať na niekoho al. na niečo;

2. (čo do čoho) tlačiť, zapierať niečo do niečoho;

3. zried. (čo o čo, o koho) mať, používať niečo al. niekoho ako morálnu oporu, posilu: Nevypláca sa ani tým, čo o ňu opierajú svoj obchod. (Kuk.);

dok. oprieť

opierať² p. oprať

oprať, operie, operú, opratý/opraný dok. (čo, pren. hovor. i koho) vodou a mydlom zbaviť špiny, vyprať: o. bielizeň, šaty, košeľu mydlom, vo vločkách; Samko si veru aj oprať len sám musel. (Taj.); pren. Kto ťa operie, obšije? (Tim.) kto ti vyperie, obšije šaty?; pren. Tú chybu ženy jazykmi svojimi operú (J. Chal.) ohovoria ju;

nedok. opierať², -a, -ajú

oprieť sa, oprie, oprú, oprel oprený/opretý, rozk. opri sa dok.

1. (o čo, o koho, zried. na čo, na koho i bezpredm.) použiť niečo za oporu, podoprieť sa: o. sa (chrbtom, rukami) o múr, o stenu, o plot, o strom, o dvere, o stĺp, o zábradlie; o. sa o palicu, o valašku, o meč; o. sa o lakeť; o. sa o operadlo; oprel sa na parkan (Vaj.); oprela sa o stoličku (Vans.); pren. očami oprela sa o jeho široký chrbát (Gab.) pozrela sa, zahľadela sa naň; oprie sa pohľadom na Paľka (Tat.) pozrie sa, zahľadí sa na Paľka;

2. (do čoho, do koho, zried. i o čo, na čo) potlačiť, zatlačiť na niečo, zaprieť sa do niečoho: oprie sa do mreže (Ráz.); päsťou sa oprel do matracov (Tat.); Oprú sa do nás celou silou. (Ráz.) Do chrbta oprel sa mi vietor. (Švant.); pren. (Slnce) sa oprelo do oblokov (Kuk.) začalo svietiť do oblokov.

3. (o koho, o čo, zried. i na koho, na čo) nájsť v niečom al. v niekom morálnu oporu, posilu, spoľahnúť sa na niekoho al. na niečo: O koho sa oprieť? (Bedn.); o. sa o vlastné sily, o. sa o mienku iných; o. sa o tradíciu; o. sa o zákon; o. sa o skúsenosti; Ak sa oprieme len na povedomých, koľko nás bude? (Kuk.)

4. zastar. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, sprotiviť sa: Oprieť sa proti tomu nemohli, pomohli si však fígľom. (Záb.);

nedok. opierať sa

|| oprieť

1. (čo o čo, do čoho, zried. na čo, čím) priložiť niečo k niečomu tak, aby to slúžilo za oporu, dať niečomu podperu: o. pušku o plece; o. lakeť o koleno, o stôl; o. kosu o stenu; o. chrbát o stenu; o. (si) hlavu o dlaň (do dlane), o. ruku; o. ruky o bedrá, o stôl; oprela si hlávku na jeho plece (Taj.); os opreli na zem (Kuk.); oprie si bradu lakťami (Jes.)

● o. oči, zrak, pohľad na niekoho, na niečo, do niečoho pozrieť na niekoho, na niečo, uprieť zrak: Richtár oprel prísne do búdy oči. (Taj.) Každý oprel zraky na starca. (Kal.) Podmaník oprel pohľad do zeme. (Tat.) Oči oprie vyzývavo po gazdoch. (Tim.)

2. (čo do čoho) potlačiť, zatlačiť, zaprieť sa do niečoho: (žŕdku) oprúc celou silou do bahna (Ondr.);

3. zried. (čo o čo, o koho) použiť niečo al. niekoho ako morálnu oporu, posilu;

nedok. opierať¹

opierať sa nedok. csl podopierať sa, prenášať váhu na oporu: A sa na ten drúk takto o_cpotku pekňe opieralo (Tek. Breznica NB); No, Jane, nemisli si, že sa tu budeš o mia opírat, co já ťa mám držat, takého capiska! (Skalica); opirac śe cherptom (Remeniny GIR)
L. valal o valal śe opiraju (Fintice PRE) - tesne susedia

opierať¹ nedok. strsl, zsl používať ako oporu, podopierať: Na skaľe, na pňi, šaďe zme si košiar museľi opieraťi, abe sme si odíchle (V. Lom MK); Tan sa to opieralo o tie kolíke (Kľak NB); Tuším sem si vitkla nohu, mosíš mi pomoct, moju kostru budu opírat o tvoju (Skalica)
L. slnce opiera (Košťany n. Tur. MAR) - silnejšie hreje, je teplejšie

opierať² nedok. zsl prať, právať niekomu bielizeň: Vo svete zme sa miseli sami opierat, deže tä druhí operie (Val. Dubová DK); Ná do bi okolo ňeho (chlapa) choďíl, do bi ho opírál? (Skalica); Do ho buďe opérať, žena mu umrela a ďeťi sa malé (Lapáš NIT)
F. opiérajú ho jazikom (Bošáca TRČ) - klebetia o ňom, ohovárajú ho

opierať, opierať sa p. oprieť

oprieť [-ieť, -eť, -íť] dk
1. koho, čo na čo, o čo priložiť, postaviť niekoho, niečo k niečomu pevnému, podoprieť: diewka služebna zwala swedkowu ay Vladar Mattiassa, abi yssli za wrata, ze nagdu na Dore Sandor Miklossa, sluzebnika pana Rakowskeho, kteru o humno oprel a mentekow prikril (V. ČEPČÍN 1660); (svedok) mluwil, ze Botikowu zenu (Chorváti) o sud oprely a fragowaly (KRUPINA 1684); na dome gest opreny geden dlhy rebryk (NEMŠOVÁ 1691); Pachómius wprostred swé komúrky na zemi sedjce spáwal, a to sjce tak, že ani chrbet swúg na stenu neoprel (VP 1764); geden konec (stĺpa) opri na zem a druhi na hradu pribi (SN 1772); opry ponagprw geden rad snopkuw na gednu stranu gamy (WL 1789)
2. čo proti čomu postaviť, použiť niečo ako námietku, protiargument proti niečomu: nic wice, co bys naproti tomuže prawemu katolickemu učenj opret mohel, nemass (DuH 1723); opierať [-ie-, -í-] ndk
1. čo, čím na čo dotýkať sa niečím niečoho: (Adam Halachy vypovedá) ze tade bol chotár cestow wedle priehoniska a ze pluhom (oni) opyeraly na ty pryehonyska, kere Peczenediene pooraly (TRENČÍN 1574); pry gedeni lokťe twoge na stúl neopirag (GV 1755)
2. čo na čom zakladať, stavať niečo na niečom: na čem mi mame wjru krestansku opirati a kterak mame nassy wjru ozdobowaty? (CS 18. st)
F. o. do očí čo upozorňovať na niečo, pripomínať niečo: znowu tehdy tyže geho (Lutherove) texty do očj twych (Daniela Krmana) opiram (DuH 1723); oprieť sa dk
1. na čo, o čo použiť niečo ako oporu: (Jozef Ďuro, keď ho bili) biwsse pri stene domu Muchaweho, teda tam se tež na stenu oprel (V. ČEPČÍN 1734); inniti cubito: na pleco sa oprjti; inniti hastae: na kopigu sa oprjti (KS 1763); pani Santorska potom sa oprela o plot a zawolala (s. l. 1773)
2. na čo spoliehať sa na niečo: (Mojžiš, kananská žena a stotník) tak se na slyb a pomoc bozy opreli, gakoby gj giž w bytosti swé meli (SR 17. st)
3. (komu, čomu) postaviť sa na odpor, vzoprieť sa proti niekomu al. niečomu: kdyby některý pápež nowú wjru byl začal, byl by se nepochybně a slussně celý swet oprel (IA 1708); (Trójania preto si) mnoho pomocy dobywagj z gjnich kragjn, aby se nám (Grékom) mocne oprely a sebe proty nám zmužile bránily (HI 18. st)
4. pri kom postaviť sa na obranu, zastať sa niekoho: on neborak (gróf Illéssházy) bywsse hlawa stolyce, wždy sa pri nas oprel a nedopustyl nam tak hrube ublyžowat (VRŠATEC 1685)
5. (o svetle) sústrediť sa, silno odrážať lesk: nektery welmy kumsstowny a wťypny malar wimalowal nekdy wůz zlaty, na kterem oprete bilo slunecne swetlo (MS 1758); opierať sa [-ie-, -í-] ndk
1. k 1: 4 stolicze koženne, s kterich ge gedna, co sa rukamy opieragu (s. l. 1704); vites claviculis adminicula quasi manibus apprehendunt: winé ratolesti tyček se pridržugu, na tyčky se opiragu (WU 1750); incumbere baculo: opjrati se na palicu; innitor: opjrám sa, podpjrám sa (KS 1763);
x. pren tento swet stogi na zlamaneg noze, ukazuge slawu, kdokoliw se naň opira, padá dolu hlawu (GV 1755)
2. na koho, čo spoliehať sa na niekoho, na niečo: (Katarína Galkoviech) opiragicze se silne na ny (Hanu Galkovú), zeby od ny nicz neprigala, toliko ty dwa toll., ktere doložyla k geg trom tollarom na kus cwylichu (ŽILINA 1652); ga (Ján Očovský) pak namisto contractu opiram se na producta moge (PUKANEC 1767); nikdy z swú zbrogú aneb z sylu nechoď do bitki, ale sa opirag na mňa (BlR 18. st);
x. pren kterj se na sny opjra, marne často sklaman bywa (Se 18. st) verí snom
3. (o slnku) silno hriať, prihrievať: ryby nemagi sweho obydlenj zwlasste času dennyho na hlubinach morskjch, ale pri brehu, kde se slunečko opira (CS 18. st); zrostle plutky nasad do ribnika, kde prudke slunko se opira (Kal 18. st)