opica -e opíc ž.
1. cicavec (vývinovo stojaci najbližšie k človeku) schopný využívať končatiny na uchopovanie, zool. Simiae: o. lezie po strome; škaredý, šikovný ako o.;
pren. pejor. al. žart. nadávka (žene)
2. hovor. expr. stav opitosti: mať o-u, vyspať sa z o-e
● robiť zo seba o-u zosmiešňovať sa; chudobný človek hotová o.;
opičí príd.: o-ie mláďa, o. skok; o-ia láska zaslepená;
opička -y -čiek ž. zdrob.
opíča -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. mláďa opice
opica -ce opíc ž. 1. ▶ cicavec (vývinovo najbližší človeku) s dobre vyvinutým mozgom schopný využívať končatiny na uchopovanie, žijúci v tropických a subtropických oblastiach (Simiae): africká, juhoamerická o.; bezchvostá, dlhochvostá o.; poskakujúce chlpaté opice; cvičená o. ↗ i fraz.; mláďa opice; stádo opíc; pozorovať, kŕmiť opice; Za výkladom sedia báby, pajáci, medvede aj opica. [K. Bendová] hračka; Konečne si ma presvedčil, že pochádzaš z opice. [L. Ballek]; Na streche posedávajú drzé opice a striehnu, čo by ukradli. [Sme 1997] ▷ zool. antropoidná opica opica podobná človeku (napr. orangutan, gorila), ľudoop; ploskonosé opice primáty žijúce v trópoch a subtrópoch Južnej a Strednej Ameriky so širokou nosovou priehradkou a rozostúpenými nozdrami 2. trochu pejor. ▶ kto pripomína takéto zviera (výzorom, správaním): Nepman ma oklamal, zabudol na mňa, opica ožratá ma oklamala! [L. Ťažký]; Vypni to a nepozeraj sa na tú opicu [speváka], nedá sa to počúvať... [InZ 1999] 3. žart. al. pejor. ▶ prezývka al. nadávka, najmä dievčatám, ženám: ach, ty o., ani sa neohlásiš!; Opica jedna šialená, už sa to nedá s tebou vydržať [...]! [J. Balco] 4. expr. ▶ neposedné, živé dieťa, príp. neposlušné, ale milé: nezbedná o.; [...] obľúbil si tú malú opicu [šesťročnú Darinu] a aj ona k nemu priľnula. [D. Mitana] 5. hovor. expr. ▶ stav opitosti al. stav po vytriezvení z opitosti s typickými ťažkosťami ako bolesť hlavy, žalúdočná nevoľnosť a pod.: mať opicu; vyspávať opicu; byť po opici; zahnať rannú opicu uhorkovou šťavou; Popíjanie v miestnych krčmách v ten zimný večer obom privodilo poriadnu opicu. [Sme 1995] ◘ fraz. byť/pripadať si ako opica na špagáte byť, cítiť sa (názorovo) ovplyvňovaný, manipulovaný; drzý ako opica bezočivo opovážlivý; šikovný ako opica veľmi pohyblivý, vrtký; škaredý ako opica nápadne nepekný na vzhľad; byť sto rokov za opicami zaostávať vo vývine, byť veľmi zaostalý; cvičená opica cielene názorovo ovplyvnený človek, ktorý robí, čo sa mu prikáže; robiť zo seba opicu zosmiešňovať sa ◘ parem. chudobný človek – hotová opica chudobný človek je iba na posmech, nikto si ho neváži; pánboh/Pán Boh má palicu na každú opicu každá ľudská svojvoľnosť sa raz skončí a páchateľ zla príde vlastným pričinením do nešťastia ▷ opička -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 3, 4: upútala ho o. sediaca predavačovi na pleci; deťom sa najviac páčili opičky, slony a žirafy; ty moja o.!; Pod zrkadlom [v aute] sa na tenkej gumke kolísala opička. [A. Chudoba] figúrka ◘ fraz. robiť opičky a) robiť smiešne grimasy b) vystrájať, samopašne, nerozumne sa správať
opíča -čaťa pl. N a A -čatá G -čat s. ▶ mláďa opice: choré o. vyzdravelo ▷ opičiatko -ka -tok, opíčatko -ka -tiek s. zdrob. i expr.: opica pritískala k prsiam malé o.
opičiatko ↗ opíča
opička ↗ opica
opica 1. p. opitosť 2. p. začiatočník
opitosť stav opitého človeka • opojenie: v opitosti, v opojení nevedel, čo robí • zried. opilstvo • zastar. opilosť • expr. špička (stav miernej opitosti) • expr.: ochmeľ • ožratosť • otrúlenosť • otrtúlenosť • otrundženosť • hovor. expr. al. žart. opica: vyspať sa z opice • žart. vrtuľa (vyšší stupeň opitosti)
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
opica, -e, opíc ž.
1. cicavec z radu primátov, žijúci v tropických krajoch (telo má zarastené srsťou okrem tváre a dlaní; žije na stromoch a živí sa ovocím); zool. opice (Simiae); antropoidné o-e bez chvosta; Podiel práce na poľudštení opice. (Engels); človek ako o. škaredý; Bez rozvahy ako opice všetko sledujú. (J. Chal.);
pres. expr. človek opici niečím podobný (napr. škaredosťou, napodobňovaním ap.): „Som sa splodil opicu, ako ty?“ cieliac na jedného z jeho synov. (Ráz.)
● hovor. expr.: Chodiť, byť, spraviť niekoho na o-u sveta na posmech; byť, zostať sto rokov za o-ami zaostať; má o-u opil sa; žart. chudobný človek hotová opica (porek.) býva iným smiešny, na posmech;
2. žart. al. pejor. prezývka al. nadávka, najmä ženám: Tá opica Anča! (Tim.);
opičí, -ia, -ie príd.: o-ie mláďa; milujú materskou, ľudskou a nie opičou láskou (Lajč.) slepo, nekriticky, nerozvážne;
opička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
1. malá opica
● expr. mať o-u byť opitý;
2. oslab. prezývka, najmä ženám
opíča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str. expr. zried. opičie mláďa
(jedna) opica; (bez) opice; (k) opici; (vidím) opicu; (hej) opica!; (o) opici; (s) opicou;
(štyri) opice; (bez) opíc; (k) opiciam; (vidím) opice; (hej) opice!; (o) opiciach; (s) opicami;
(jedno) opíča; (bez) opíčaťa; (k) opíčaťu; (vidím) opíča; (hej) opíča!; (o) opíčati; (s) opíčaťom;
(štyri) opíčatá, opíčence; (bez) opíčat, opíčeniec; (k) opíčatám, opíčencom; (vidím) opíčatá, opíčence; (hej) opíčatá, opíčence!; (o) opíčencoch, opíčatách; (s) opíčatami, opíčencami;