Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

opica -e opíc ž.

1. cicavec (vývinovo stojaci najbližšie k človeku) schopný využívať končatiny na uchopovanie, zool. Simiae: o. lezie po strome; škaredý, šikovný ako o.;

pren. pejor. al. žart. nadávka (žene)

2. hovor. expr. stav opitosti: mať o-u, vyspať sa z o-e

robiť zo seba o-u zosmiešňovať sa; chudobný človek hotová o.;

opičí príd.: o-ie mláďa, o. skok; o-ia láska zaslepená;

opička -y -čiek ž. zdrob.


opíča -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. mláďa opice

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opica ‑e opíc ž.; opičí; opička ‑y ‑čiek ž.
opíča ‑aťa mn. ‑atá/‑ence ‑čat/‑čeniec s.

opica -ce opíc ž. 1.cicavec (vývinovo najbližší človeku) s dobre vyvinutým mozgom schopný využívať končatiny na uchopovanie, žijúci v tropických a subtropických oblastiach (Simiae): africká, juhoamerická o.; bezchvostá, dlhochvostá o.; poskakujúce chlpaté opice; cvičená o.i fraz.; mláďa opice; stádo opíc; pozorovať, kŕmiť opice; Za výkladom sedia báby, pajáci, medvede aj opica. [K. Bendová] hračka; Konečne si ma presvedčil, že pochádzaš z opice. [L. Ballek]; Na streche posedávajú drzé opice a striehnu, čo by ukradli. [Sme 1997]zool. antropoidná opica opica podobná človeku (napr. orangutan, gorila), ľudoop; ploskonosé opice primáty žijúce v trópoch a subtrópoch Južnej a Strednej Ameriky so širokou nosovou priehradkou a rozostúpenými nozdrami
2. trochu pejor.kto pripomína takéto zviera (výzorom, správaním): Nepman ma oklamal, zabudol na mňa, opica ožratá ma oklamala! [L. Ťažký]; Vypni to a nepozeraj sa na tú opicu [speváka], nedá sa to počúvať... [InZ 1999]
3. žart. al. pejor. ▶ prezývka al. nadávka, najmä dievčatám, ženám: ach, ty o., ani sa neohlásiš!; Opica jedna šialená, už sa to nedá s tebou vydržať [...]! [J. Balco]
4. expr. ▶ neposedné, živé dieťa, príp. neposlušné, ale milé: nezbedná o.; [...] obľúbil si tú malú opicu [šesťročnú Darinu] a aj ona k nemu priľnula. [D. Mitana]
5. hovor. expr. ▶ stav opitosti al. stav po vytriezvení z opitosti s typickými ťažkosťami ako bolesť hlavy, žalúdočná nevoľnosť a pod.: mať opicu; vyspávať opicu; byť po opici; zahnať rannú opicu uhorkovou šťavou; Popíjanie v miestnych krčmách v ten zimný večer obom privodilo poriadnu opicu. [Sme 1995]
fraz. byť/pripadať si ako opica na špagáte byť, cítiť sa (názorovo) ovplyvňovaný, manipulovaný; drzý ako opica bezočivo opovážlivý; šikovný ako opica veľmi pohyblivý, vrtký; škaredý ako opica nápadne nepekný na vzhľad; byť sto rokov za opicami zaostávať vo vývine, byť veľmi zaostalý; cvičená opica cielene názorovo ovplyvnený človek, ktorý robí, čo sa mu prikáže; robiť zo seba opicu zosmiešňovať sa
parem. chudobný človek – hotová opica chudobný človek je iba na posmech, nikto si ho neváži; pánboh/Pán Boh má palicu na každú opicu každá ľudská svojvoľnosť sa raz skončí a páchateľ zla príde vlastným pričinením do nešťastia
opička -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 3, 4: upútala ho o. sediaca predavačovi na pleci; deťom sa najviac páčili opičky, slony a žirafy; ty moja o.!; Pod zrkadlom [v aute] sa na tenkej gumke kolísala opička. [A. Chudoba] figúrka
fraz. robiť opičky a) robiť smiešne grimasy b) vystrájať, samopašne, nerozumne sa správať


opíča -čaťa pl. N a A -čatá G -čat s.mláďa opice: choré o. vyzdraveloopičiatko -ka -tok, opíčatko -ka -tiek s. zdrob. i expr.: opica pritískala k prsiam malé o.


opičiatkoopíča


opičkaopica

opica 1. p. opitosť 2. p. začiatočník


opitosť stav opitého človeka • opojenie: v opitosti, v opojení nevedel, čo robízried. opilstvozastar. opilosťexpr. špička (stav miernej opitosti) • expr.: ochmeľožratosťotrúlenosťotrtúlenosťotrundženosťhovor. expr. al. žart. opica: vyspať sa z opicežart. vrtuľa (vyšší stupeň opitosti)


začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočníknováčik: bola na pracovisku nováčikomdebutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbeadept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elévexpr. učeň: v medicíne je ešte len učeňpejor.: zelenáčzajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajacpejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadokpejor.: ucháňucho: je to ešte ucháň, uchovoj. slang.: holubmladýbažantvtákzobákpeónpážamilionáropicapucákzastar. novák (Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opica, -e, opíc ž.

1. cicavec z radu primátov, žijúci v tropických krajoch (telo má zarastené srsťou okrem tváre a dlaní; žije na stromoch a živí sa ovocím); zool. opice (Simiae); antropoidné o-e bez chvosta; Podiel práce na poľudštení opice. (Engels); človek ako o. škaredý; Bez rozvahy ako opice všetko sledujú. (J. Chal.);

pres. expr. človek opici niečím podobný (napr. škaredosťou, napodobňovaním ap.): „Som sa splodil opicu, ako ty?“ cieliac na jedného z jeho synov. (Ráz.)

hovor. expr.: Chodiť, byť, spraviť niekoho na o-u sveta na posmech; byť, zostať sto rokov za o-ami zaostať; má o-u opil sa; žart. chudobný človek hotová opica (porek.) býva iným smiešny, na posmech;

2. žart. al. pejor. prezývka al. nadávka, najmä ženám: opica Anča! (Tim.);

opičí, -ia, -ie príd.: o-ie mláďa; milujú materskou, ľudskou a nie opičou láskou (Lajč.) slepo, nekriticky, nerozvážne;

opička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

1. malá opica

expr. mať o-u byť opitý;

2. oslab. prezývka, najmä ženám


opíča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str. expr. zried. opičie mláďa

Morfologický analyzátor

opica podstatné meno, ženský rod

(jedna) opica; (bez) opice; (k) opici; (vidím) opicu; (o) opici; (s) opicou;

(štyri) opice; (bez) opíc; (k) opiciam; (vidím) opice; (o) opiciach; (s) opicami;


opíča podstatné meno, stredný rod

(jedno) opíča; (bez) opíčaťa; (k) opíčaťu; (vidím) opíča; (o) opíčati; (s) opíčaťom;

(štyri) opíčatá, opíčence; (bez) opíčat, opíčeniec; (k) opíčatám, opíčencom; (vidím) opíčatá, opíčence; (o) opíčencoch, opíčatách; (s) opíčatami, opíčencami;

Opica Opica
opica
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) opica
G (bez) opice
D (k) opici
A (vidím) opicu
L (o) opici
I (s) opicou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) opice
G (bez) opíc
D (k) opiciam
A (vidím) opice
L (o) opiciach
I (s) opicami

opíča
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) opíča
G (bez) opíčaťa
D (k) opíčaťu
A (vidím) opíča
L (o) opíčati
I (s) opíčaťom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) opíčence
N (štyri) opíčatá
G (bez) opíčeniec
G (bez) opíčat
D (k) opíčencom
D (k) opíčatám
A (vidím) opíčence
A (vidím) opíčatá
L (o) opíčencoch
L (o) opíčatách
I (s) opíčencami
I (s) opíčatami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor