Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

opiť -je -jú dok.

1. omámiť alkoholickým nápojom: o. mladistvých

2. expr. omámiť, opojiť, očariť: o-tý vôňou hory;

nedok. opíjať -a

// opiť sa

1. (nadmerným) požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia, spiť sa: o. sa vínom, o. sa od žiaľu, o. sa do bezvedomia

2. expr. opojiť sa, omámiť sa, očariť sa: o. sa láskou

expr. o. sa pod obraz (Boží), do nemoty, na mol, o. sa ako čík veľmi;

nedok. opíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opiť ‑je ‑jú dok.; opiť sa

opíjať -ja -jajú (ne)opíjaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. (koho (čím)) 1.dávať niekomu piť alkoholický nápoj v nadmernom množstve, až do stavu opitosti: o. niekoho rumom, vodkou; Prečo ho ľudia opíjajú? Nosia mu fľaše, volajú ho do krčmy a potom sa mu smejú [...]. [P. Glocko]
2. expr. ▶ silno pôsobiť na niekoho, očarúvať, opájať: atmosféra tohto dňa ho opíjala; sladkosťou svojho hlasu ma opíjaš; Opíja ma každý pohľad, každučký detail na horských štítoch juhoamerických Ánd. [M. Ondrejka]
3. expr. ▶ privádzať niekoho do omylu, klamať: začal obrancov o. fintou; opíja vás sľubmi, ktorým chcete veriť; opíjal ju a omamoval ilúziami; u nás sa i tie náročnejšie médiá nechávajú o. lacnými argumentmi
fraz. opíjať niekoho rožkom presviedčať niekoho nepravdivou informáciou, klamať niekoho na základe falošného, predstieraného záujmu; opíjať niekoho [sladkými] rečičkami pokrytecky, falošne niekoho o niečom presviedčať
dok.opiť


opíjať sa -ja sa -jajú sa (ne)opíjaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. 1. (ø; čím) ▶ (častým) nadmerným požívaním alkoholických nápojov sa dostávať do stavu omámenia: denne, pravidelne sa o.; konečne sa prestal o.; V krátkosti by sa o ňom dalo povedať, že je to muž, ktorý sa po večeroch opíja vínom. [P. Jaroš]
2. expr. (čím) ▶ silno vnímať pôsobenie niečoho, opájať sa: Teš sa a čítaj básne, opíjaj sa životom. [NB 2008]
fraz. expr. opíjať sa do nemoty/pod obraz Boží/na mol často, priveľa piť, v opitosti celkom strácať nad sebou kontrolu
dok.opiť sa


opiť opije opijú (ne)opi! opil opijúc opitý opitie dok. (koho (čím)) 1.dať niekomu piť alkoholický nápoj v nadmernom množstve, až do stavu opitosti: chcel ho o. vínom a sám zostať triezvy; Poznám ho, minulý týždeň do mňa vlial štyri vodky a dve pivá a opil ma. [L. Ťažký]
2. expr. ▶ silno zapôsobiť na niekoho, očariť, opojiť: nedajme sa o. krátkodobým úspechom; tie kvety ma opili vôňou; spánok ma opil
3. expr. ▶ priviesť niekoho do omylu, oklamať: dal sa o. sľubmi; Mňa len tak neopijú skromnosťou a naivitou, ja sa im dostanem pod kožu. [I. Habaj]
fraz. opiť niekoho rožkom presvedčiť niekoho nepravdivou informáciou, oklamať niekoho na základe falošného, predstieraného záujmu; opiť niekoho [sladkými] rečičkami pokrytecky, falošne niekoho o niečom presvedčiť
nedok.opíjať


opiť sa opije sa opijú sa (ne)opi sa! opil sa opijúc sa opitý opitie sa dok. 1. (ø; čím) ▶ nadmerným požitím alkoholických nápojov sa dostať do stavu omámenia: veľmi, riadne sa o.; o. sa vínom, vodkou; o. sa v krčme, v bare s kamarátmi; o. sa od žiaľu, od radosti; o. sa do bezvedomia; ľahko sa opije; [...] futbalisti vyhrali v susednej dedine a všetci do jedného sa opili. [D. Dušek]
2. expr. (čím) ▶ dať sa niečím uchvátiť, omámiť sa, opojiť sa: o. sa mocou; asi sa opila vlastnou slávou; o. sa láskou ako vínom [Š. Žáry]
fraz. expr. opiť sa ako čík/doga veľmi sa opiť; expr. opiť sa na mol/do nemoty/pod obraz Boží dostať sa do stavu ťažkej opitosti, celkom stratiť nad sebou kontrolu
nedok.opíjať sa

omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariťzmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámenýomráčiť: alkohol ho načisto omráčilhovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapilaopiťopojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantalaexpr.: oblúzniťodurmaniť: oblúznil ju úsmevomotupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogamihypnotizovaťzhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)

2. p. očariť


opiť p. omámiť 1


opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opisť sa, opije, opijú, rozk. opi sa dok. nadmieru sa napiť alkoholu, napiť sa (alkoholu), spiť sa: o. sa vínom, rumom; o. sa do bezvedomia; o. sa od radosti, od žiaľu; hovor. o. sa do nemoty, o. sa pod obraz boží, o. sa na mol úplne, tak, že stratí človek vedomie, kontrolu nad sebou;

pren. opojiť sa, omámiť sa: o. sa láskou (Žáry);

nedok. opak. opíjať sa, -a, -ajú

|| opiť (koho) nadmieru dať niekomu piť alkohol;

pren. omámiť, opojiť: seno vládze spiaceho aj opiť (Gab.);

nedok. opak. opíjať

Morfologický analyzátor

opiť dokonavé sloveso
(ja) opijem VKdsa+; (ty) opiješ VKdsb+; (on, ona, ono) opije VKdsc+; (my) opijeme VKdpa+; (vy) opijete VKdpb+; (oni, ony) opijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) opil VLdsam+; (ona) opila VLdsaf+; (ono) opilo VLdsan+; (oni, ony) opili VLdpah+;
(ty) opi! VMdsb+; (my) opime! VMdpa+; (vy) opite! VMdpb+;
(nejako) opijúc VHd+;
opiť opiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor