Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opica -e opíc ž.

1. cicavec (vývinovo stojaci najbližšie k človeku) schopný využívať končatiny na uchopovanie, zool. Simiae: o. lezie po strome; škaredý, šikovný ako o.;

pren. pejor. al. žart. nadávka (žene)

2. hovor. expr. stav opitosti: mať o-u, vyspať sa z o-e

● robiť zo seba o-u zosmiešňovať sa; chudobný človek hotová o.;

opičí príd.: o-ie mláďa, o. skok; o-ia láska zaslepená;

opička -y -čiek ž. zdrob.

opička -ky -čiek ž. zdrob.

opica -ce opíc ž. 1. ▶ cicavec (vývinovo najbližší človeku) s dobre vyvinutým mozgom schopný využívať končatiny na uchopovanie, žijúci v tropických a subtropických oblastiach (Simiae): africká, juhoamerická o.; bezchvostá, dlhochvostá o.; poskakujúce chlpaté opice; cvičená o. ↗ i fraz.; mláďa opice; stádo opíc; pozorovať, kŕmiť opice; Za výkladom sedia báby, pajáci, medvede aj opica. [K. Bendová] hračka; Konečne si ma presvedčil, že pochádzaš z opice. [L. Ballek]; Na streche posedávajú drzé opice a striehnu, čo by ukradli. [Sme 1997] ▷ zool. antropoidná opica opica podobná človeku (napr. orangutan, gorila), ľudoop; ploskonosé opice primáty žijúce v trópoch a subtrópoch Južnej a Strednej Ameriky so širokou nosovou priehradkou a rozostúpenými nozdrami
2. trochu pejor. ▶ kto pripomína takéto zviera (výzorom, správaním): Nepman ma oklamal, zabudol na mňa, opica ožratá ma oklamala! [L. Ťažký]; Vypni to a nepozeraj sa na tú opicu [speváka], nedá sa to počúvať... [InZ 1999]
3. žart. al. pejor. ▶ prezývka al. nadávka, najmä dievčatám, ženám: ach, ty o., ani sa neohlásiš!; Opica jedna šialená, už sa to nedá s tebou vydržať [...]! [J. Balco]
4. expr. ▶ neposedné, živé dieťa, príp. neposlušné, ale milé: nezbedná o.; [...] obľúbil si tú malú opicu [šesťročnú Darinu] a aj ona k nemu priľnula. [D. Mitana]
5. hovor. expr. ▶ stav opitosti al. stav po vytriezvení z opitosti s typickými ťažkosťami ako bolesť hlavy, žalúdočná nevoľnosť a pod.: mať opicu; vyspávať opicu; byť po opici; zahnať rannú opicu uhorkovou šťavou; Popíjanie v miestnych krčmách v ten zimný večer obom privodilo poriadnu opicu. [Sme 1995]
◘ fraz. byť/pripadať si ako opica na špagáte byť, cítiť sa (názorovo) ovplyvňovaný, manipulovaný; drzý ako opica bezočivo opovážlivý; šikovný ako opica veľmi pohyblivý, vrtký; škaredý ako opica nápadne nepekný na vzhľad; byť sto rokov za opicami zaostávať vo vývine, byť veľmi zaostalý; cvičená opica cielene názorovo ovplyvnený človek, ktorý robí, čo sa mu prikáže; robiť zo seba opicu zosmiešňovať sa
◘ parem. chudobný človek – hotová opica chudobný človek je iba na posmech, nikto si ho neváži; pánboh/Pán Boh má palicu na každú opicu každá ľudská svojvoľnosť sa raz skončí a páchateľ zla príde vlastným pričinením do nešťastia
▷ opička -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 3, 4: upútala ho o. sediaca predavačovi na pleci; deťom sa najviac páčili opičky, slony a žirafy; ty moja o.!; Pod zrkadlom [v aute] sa na tenkej gumke kolísala opička. [A. Chudoba] figúrka
◘ fraz. robiť opičky a) robiť smiešne grimasy b) vystrájať, samopašne, nerozumne sa správať

opička ↗ opica

opica, -e, opíc ž.

1. cicavec z radu primátov, žijúci v tropických krajoch (telo má zarastené srsťou okrem tváre a dlaní; žije na stromoch a živí sa ovocím); zool. opice (Simiae); antropoidné o-e bez chvosta; Podiel práce na poľudštení opice. (Engels); človek ako o. škaredý; Bez rozvahy ako opice všetko sledujú. (J. Chal.);

pres. expr. človek opici niečím podobný (napr. škaredosťou, napodobňovaním ap.): „Som sa splodil opicu, ako ty?“ cieliac na jedného z jeho synov. (Ráz.)

● hovor. expr.: Chodiť, byť, spraviť niekoho na o-u sveta na posmech; byť, zostať sto rokov za o-ami zaostať; má o-u opil sa; žart. chudobný človek hotová opica (porek.) býva iným smiešny, na posmech;

2. žart. al. pejor. prezývka al. nadávka, najmä ženám: Tá opica Anča! (Tim.);

opičí, -ia, -ie príd.: o-ie mláďa; milujú materskou, ľudskou a nie opičou láskou (Lajč.) slepo, nekriticky, nerozvážne;

opička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

1. malá opica

● expr. mať o-u byť opitý;

2. oslab. prezývka, najmä ženám

opica ž.
1. cicavec z radu primátov žijúci v tropických krajoch, zool. opica (Simiae): Ale nechoda̋ uš ti komédianti z opicemi (Kameňany REV)
2. expr., pejor. al. žart. nadávka vyjadrujúca zväčša negatívne vlastnosti niekoho al. niečoho: To je opica chlapčisko (Hor. Lehota DK); Ja̋ takú opicu za ženu nechcem (Rochovce ROŽ); Ak sä viškiara̋, opicä hnusná (Brusník REV); Lisana (krava), tá opica, sa uš trecí ráz behala (Vaďovce MYJ)
F. chodzí na opicu sveta (Bošáca TRČ) - neprimerane al. neporiadne oblečený; viviedel nás na opicu (Prosné PB) - zosmiešnil nás; na opicu sa obráťiu̯ (Návojovce TOP) - veľmi sa opil; na opicu ho dotĺkli (Šípkové PIE) - nepekne, veľmi; chudobní človek - hotová opica (Podkonice BB) - nemajetný musí vytrpieť veľa nepríjemností, ponižovania a posmechu; na každú opicu má pámboch truhlicu (Podkonice BB) - každý bude potrestaný za svoje hriechy; opička ž. zdrob. expr. k 1, 2: opička s cirkusu (Koniarovce TOP); Opička jedna neprevedná! (Brodské SKA)