operovať nedok.
1. robiť operáciu (význ. 1, 2): o. srdce, lekár ide o., dať sa o. (na oko), dať si o. oko; partizánsky oddiel o-je v horách
2. narábať s niečím, využívať niečo (ako argument ap.): o. dôkazmi, poučkami, číslami
operovať nedok. ‹l›
1. (čím, s čím) manipulovať, používať: o. s istými abstraktnými pojmami
2. vykonávať operáciu (vojenskú, obchodnú a pod.): o. v priestore; o. na burze
3. (koho, čo; ~) robiť chirurgickú operáciu: o. chorého; o. žalúdok
argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumenty • podávať argumenty • dôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumenty • operovať • dokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxi • podopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou
operovať p. argumentovať
operiť sa, -í, -ia, operený dok.
1. zarásť, pokryť sa perím; operný vtáčik; sotva operené mláďa (Žáry); (mláďatko) sa operí (Fig.);
2. expr. zbohatnúť, obohatiť sa, zmôcť sa: (Orendáč) za pár rôčkov pekne sa operil, vzmohol. (Tat.);
nedok. operovať sa -uje, -ujú
operovať sa p. operiť sa
operovať, -uje, -ujú nedok.
1. lek. (koho, čo) robiť chirurgický zákrok a tak odstraňovať poruchy v ľudskom organizme: o. chorého; o. mozog, oko, črevo; dať sa o.; je operovaný na žalúdok;
2. (čím) narábať niečím, používať niečo ako argument: o. poučkami, číslami, pojmami, heslami, dôvodmi ap.;
3. vykonávať činnosť, byť v činnosti, najmä vojenskej: V Strážovkých horách bude operovať dáky odriad partizánov. (Tat.)