operatívny príd.
1. k operácia (význ. 1), operačný; o. zákrok
2. založený na riadenom postupe; plynulý, pružný: o-a práca, o-e zariadenie, riešenie, o-a porada;
operatívne prísl.: o. zariadiť; o. postupovať;
operatívnosť -i ž. k 2
operatívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.
operatívne [-t-] prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ postupujúc, reagujúc organizovane, plynulo, pohotovo, pružne: situáciu treba riešiť o.; chybu na potrubí odstránia o. v čo najkratšom termíne; výroba dnes operatívnejšie reaguje na požiadavky trhu; Zamrzli nám dva autobusy, ale operatívne sme nasadili náhradné vozidlá. [VNK 2002] 2. lek. ▶ prostredníctvom (mechanického) chirurgického zákroku, formou operácie; syn. operačne, chirurgicky; op. neinvazívne: poškodené tkanivo sa musí odstrániť o.; po zhoršení zdravotného stavu siamských dvojičiek sa rozhodli lekári deti o. oddeliť
operatívny príd. ‹l›
1. vzťahujúci sa na operáciu 2, operačný: o. zákrok, o-a chirurgia
2. pohotový, iniciatívny; účinný, pôsobivý, výkonný: o. postup; adm. o-e výkazy vystavované pri výkone rozličných bankových činností, ktoré sú súčasťou účtovníctva banky; – o-e riešenie, riadenie;
operatívne prísl.;
operatívnosť -ti ž. k 2
1. lek. vzťahujúci sa na operáciu: o-e liečenie, o. zákrok chirurgický;
2. založený na riadenom postupe na určitej činnosti: o-a práca; o-e vedenie, o. orgán; o. plán obsahujúci presne vymedzené úlohy v jednotlivých podnikoch (v socialistickom národnom hospodárstve); o-a správa súhrn práv, ktoré prislúchajú jednotlivým podnikom národného hospodárstva;
operatívne prísl.: lek. o. odstrániť (napr. chorý orgán);
operatívnosť, -ti ž. činnosť, pôsobnosť: o. vedenia