opeľovač -ča pl. N -če m.
opeľovač -ča pl. N a A -če m. 1. ▶ čo napomáha opeľovaniu kvetov, najčastejšie hmyz al. vietor: repka potrebuje opeľovača a tým je hlavne včela; kalichy horca lákajú opeľovače; denné motýle sú cennými opeľovačmi rastlín; úbytok voľne žijúcich hmyzích opeľovačov poznamená úrodu na poliach 2. ▶ rastlina poskytujúca peľ na opelenie iných rastlín: táto odroda čerešne je tiež veľmi dobrý o.; s ringlotami je potrebné vysadiť opeľovače s rovnakým obdobím kvitnutia ▷ opeľovačka -ky -čiek ž. hovor. k 1: neúnavné opeľovačky; bez včely opeľovačky by kvet nedal zmysel svojej existencii
opeľovač, -a, mn. č. -e m. bot. čo opeľuje kvety (hmyz, vietor ap.)