opatriť dk
1. čo prezrieť, preskúmať, skontrolovať, ohodnotiť niečo: my rada swrchupsana opatřiwsse ten flek zemie giž psany, odali sme gmenowanemu Matieyowi Sukenikowi (ŽK 1478); 8. january bylo zase mesto spolu y nassly gsau meczy sebuw, abichme opatrely wssliakowe miry: lokte, zaydle, lukna aby sprawedlywe vstanowene byly (P. ĽUPČA 1579); tym lydem, ktery huoru opatrely, dalo se wyno (ŠTÍTNIK 1639); pugdeme do sweta a ohledneme (:opatrime:) wssecky wecy (OP 1685); mystrsstuk mystrj opatrylj uznagjcze pak, že by nebyl tak gako naležy udelany (LIPTOV 1717/ 1731); já smi tvoj Pán Buoh, chtori opatrim ottzóvszké vini u szinoch do tretzoho a stvártoho pokolyená (MCa 1750); naših panoh urednikoh zme na te luky vyvodzili, aby jih opatreli, že jaku krivdu mame s tyh lukoh (NEMCOVCE 1787 LP)
2. čo dohliadnuť, dať pozor na niečo; prihliadnuť na niečo: (rychtár) ma opatrziti, gestli ktery k tomu (dedičstvu) sahati bude (ŽK 1473); (mäsiari) aby to opatrily, aby howado oblupily a strewa s neho winaly, nohy y hlawu odtyaly (P. BYSTRICA 1506); z Lyborcze gych gest take pyet wozou, a protož giž opatrete, yak mnoho kteremu nalozyte (TRENČÍN 1597); dobre magy w mestecžku neb w dedyne opatryty, aby neznamym a prysslim lydem, ktery bydla od hospodare zadagy nebo od hosstatnyka, bez obecny wule nedaly (s. l. 1611); aby giny mistry opatrily, zeby se ffortilne a ffalesne nedelalo (CA 1714)
3. koho, čo dobre sa o niekoho/niečo postarať, priviesť do poriadku, zabezpečiť, urobiť niečo potrebné: (ak by ste kráľovský dlh) nedaly wydat, tehdyť chczeme to tak opatrzyczy iako gest obyczey (KLÁŠTOR p. Z. 1446-53) rozhodnúť; gestli by se od mladssyho (brata) rozbroy yaky w temze narownany nachazel, tehgy to magi wsse dobry lidde oppatriti (P. ĽUPČA 1540); abychme wedla prawa nassieho, czo by na neho (na Tomáša Vilka) prinalezelo, oppatreli a gemu s toho statku diel wydali (ŽILINA 1572); racžte, Wassa Milostt Panska, opatrit, abychme wyn y na krčmy mohly mytj (s. l. 1605); abi aurad opatril, pri kom bi gieg (manželky Jána Skorupku) dil zustawati miel (ŽILINA 1617); sin muog, widiss, že sem samotny, kdo mne opatry? (PUKANEC 1767); wssak (Ondriš) sam wý, že Ferencz dom náss opatril a od skazj zawarowal (S. ĽUPČA 1781); retkew, mrkew a gine korene opatri na zimu (PR 18. st) správne ulož
4. koho (čím) čo (komu) zaobstarať, zadovážiť, zaopatriť niekomu niečo: prosim, racz, Wa. Mi., to (glejt) opatrziti (MUSZYNA 1449); byli sme tebe (Jánovi Opadlému) poruczili, abi ste opatrili a dali sukno do sskoly, ale až posawad neny dane (TEPLIČKA n. V. 1599); kterych triczat zlatych tak nanahle nemohucze opatrit (PODHRADIE 1678); on gest ten opatrny Jozef, ktery w čas drahoty muže wecy potrebne opatrity (CO 17. st); gaki odew sy opatril, takym sa odiwa (GV 1755); felčer (Mateja) netoliko pod kuru prigal, ale y hospodu opatril (s. l. 1777); bratre, prosim te, opatri mne misto (CA 1780)
5. koho/čo čím vybaviť, vystrojiť niekoho, niečo niečím: prosym, zebi ste, Wasse Milost, raczyla mne na tento czas opatritj gednimy R 20 na winicze dilnikom (H. BEŇADIK 1579) poskytnúť; Pan Buh sina meho Joannesa stessliwegšim stawom opatril, nežly druhe moge ditky (ZVOLEN 1740) dožičil mu vzdelanie; covinus: s kosami opatreny vuz (LD 18. st)
L. právom (právnym spôsobom) o. koho, čo práv z úradnej moci vybaviť, rozhodnúť niečo: czo by se tklo o geho (Lavka Trbu) zachowalosty, zde pri nas my bychme to hnedky swim prawom opatrily y gedneho y druheho (HRADIŠTE 1576) vydali by sme úradné svedectvo; (Mikuláš Klimentovic a Ján i Ladislav Šarkan) oznamili gsu nam, kterak roku 1588 za prwssyho rychtarstwj Jana Royka prawom mestskym y panskym opatreno gest, zie Ssarkanowia za ty penize (18 zlatých a 25 peňazí) Mikulassowy Klimentowycowy zemu oracu y s lukou pol quentina založnym obyčegom oddati museli (P. ĽUPČA 1592); (žena Jána Zubáka) pro nyektere swe wystupky prawem opatrena a k rychtarowy do wezeny dana bila (LADCE 1640) bola odsúdená; prwey pak, nezly bi sme se k sudu chytyly a prawotnym spusobem tuto wecz opatryly (KRUPINA 1702); ja sem dal prawo opatryc memw soltysowy, ktery by kteremv byel by co dluzen (CHMEĽOV 1577) poskytol som mu právnu ochranu vo veci dlhov; -ovať ndk
1. k 1: czo wodu opatruge, Pribilkowj na službu dali sme fl 1; na swiecze, kdy sa listy opatrowaly, d 2 (ŽILINA 1586; 1610); kdi gu (ťarchavú Marianu) opatrowalj s panem dworskim, gak winsla wenku z izbj to powedala, že gu Palko odprowadit chce do Polskeg na geho kelcsiku (SPIŠ 1724)
2. k 2: protoz czy (!) wssechni (peniaze), ktere w sapisse mam, aby sie opatrowali (PLAVEČ 1455) chránili; aby dwuch panuw bratruw takowich poctiwý cech wiwolil, ktery by w čas garmočny poctiwé remeslo opatrowaly (VIEDEŇ 1687); dano Dlhossom, ktery w nocy ribnjk opatrowalj, swiecza den 1 1/4 (ŽILINA 1693-94) strážili; sami dwa bili pod celú túto reču a wenku toliko werný ten swúg služebník dwere opatrowal (BR 1785) strážil
3. k 3: kdyz gest neboztik Mikulass Nosko vmřel, potom Martin Massar opatrowal gest (Osannu a jej dieťa) (ŽK 1469) živil ich; teprow pak sljssjme, zebj se neyaczj ginssj pratele nachaczelj na ten statok a tedj, kdj w nemoczj bjla, ani se geden nenassel, czo by gj byl opatrowal (BÁTOVCE 1591); a opatrugem (dobytok) tak dobre, yak bi sama Wassa Milost bila pritomna (M. JÁN 1608); ne tedy chowagu, kone opatrugu, kdyz mass giž na wognu git (BV 1652) ošetrujú; bamberske byskupstwy, ktere opatruge a rýdi arcybyskup mogumtynsky (KrP 1760) spravuje; concuro: opatrugem, na ňečo starost aneb pečliwost mám (KS 1763)
4. k 4: aby gmenowanj knez Mattheg za vžitek dočtenjch penez ssyrotky k rostu schowal, potrebnymi wěcmi gjch oppatruwal (RUŽOMBEROK 1598); ya nerad musim ten statek inssemu pustit, ktery mne w mem zesslem weku potrebnymi wecmj opatrowat bude (LIPTOV 1605); mister, ma-li towarysse aneb učzne, ma gjch opatrowat statečznů žiwnostů (CA 1750) má im dávať dobrú stravu
5. (koho, čo, od čoho, proti čomu) chrániť, ochraňovať (niekoho niečím; niekoho, niečo pred niečím): plany cesnek (:scordium:) na prach zdelany a s tyžj gednoho qvintliku z winem piti obhaguge a opatruge (ľudí) proti mornimu neduhu (RN 17.-18. st); conservare patriam ab omni periculo: opatrowati dúm ode wsseckého nebezpečenstwá (KS 1763); (osladič s práškom klokočkovým) gich (svine) purguge a opatruge od moru (HK 18. st); počas zimi kwetini se w tepleg chiži aneb piwnici opatrugu (PR 18. st);
x. pren z wsseckeg pilnosti opatrug srdco twe, žebys ho čiste mywal (BlR 18. st) dbaj o duševnú čistotu
F. (Pán) obwáďal ho (ľud) y učil y opatrowal gako zretedlničku oka swého (BlR 18. st) chránil ako oko v hlave
6. čo (o zásadách, sklonoch ap.) zachovávať niečo, pridržiavať sa niečoho: ktery márnosti nadármo opatrugú, milosrdenstwy swé opússťagú; budess-ly po cestách mych chodit a prjkaz múg opatrowat (KB 1756); kdo opatruge rózkaz, opatruge dussu swú (KB 1757); opatrovávať frekv k 2: dwerári kosťelné dwére opatruwáwali (BN 1796); opatriť sa dk
1. pred kým opatrne sa správať voči niekomu, dať si pozor na niekoho: židowstj staršj napomjnali, aby se pred njmi (apoštolmi) každý gako pred swudcy opatril (SR 17. st)
2. v čom, o čo postarať sa o niečo: ty se opatrz o peczet a bez peczeti nikam nehod (BECKOV 1508 SČL); protos, Wassa Milost, w tom se opatrette, ssebi ste nieczo v tom nezamesskali (H. ŠTUBŇA 1569 KL)
3. zabezpečiť sa, zariadiť sa; postarať sa o seba: kdyz gemv to bude nagydeno w ortelu, potom sy wymluwa, gestli by se w czem potkl anebo w czem zamesskal a zase by se mohl opatrziti, aby gemv to nesskodilo (ŽK 1473); pane Janoš, račte se opatrit u vas tak, jak nejlepšie viete (BREZNO 1592 RaT); ponewaz nam platu zmluwczieho vtrhate, my tez musime se opatrity yako budeme moczy (TRNAVA 1620); nadarmo chce múdrým byty, kdo se neví opatriti (RL 1642); proč gsem se gá bidný lépe neopatril (KO 1782)
4. zabezpečiť sa materiálne; zaopatriť sa, ošetriť sa: na wiprawani syna do sskuol nemagice odkud se opatriti, teda sem wizdwihol (peniaze) (DRAŽKOVCE 1738); (pacient) sa nemohol žadnim spusobem sam opatryty any retowaty (PUKANEC 18. st)
5. kým/čím zadovážiť si, zaobstarať si, vziať si niekoho al. niečo: (obžalovaný Blažej Šebcoviech) mal dosty czasu swedomim se dosawad opatrytj (TRENČÍN 1592) zaobstarať si svedka; muog principal nykolikrat psanj vcinil panu swemu, abi se opatril vrednjkem, zie mug principal dale sluziti nebude (s. l. 1609); (remeselníci) wecmy potrawnymy (z) kadekolwek negzprawnegj (!) opatrity se moczy budu (B. ĎARMOTY 1730); log skupug a opatri se s nim na zimu (PR 18. st) zásob sa; opatrovať sa ndk
1. rozhliadať sa, dívať sa, pozerať sa dookola: circumspecto: ohlédám se, na wssecky strani pohlédám, dobre se opatrugem (KS 1763)
2. k 1: opatruj se teda dobře, by ťe nepřemohli nepřátelé, varuj se (ASL 1740)
3. k 3: Vašim Milostem oznamujem, žeby se Vaša Milost opatrovali jako najlepšie viete (D. NIVA 1575 RaT); nenj možna wec se nam pri nassem hospodarstwy opatrowati a obecne terchy odbawowati (TURANY 1789 E) živiť sa z neho; (Juraj Láni a manželka) gedno - druhe hladayce statočne se opatruwaly (PUKANEC 18. st)
4. k 4: za tu pryčzynu tato lekarstwy gsu pred očzy lydem wydana, kdož by toho duležytu potrebu mal anebo znal, aby bylynkamy sprostymy sam se opatrowal (KLe 1740)
opatrovať, opatrovať sa p. opatriť