Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

opatriť dok.

1. postarať sa, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku: o. deti, o. chorého, o. hydinu, dom

2. kniž. obstarať, zadovážiť: o. si peniaze

3. kniž. dať niečo niekam, vystrojiť, vybaviť: list o. pečaťou; zväzky o-ené číslami;

nedok. opatrovať

o. niečo ako oko v hlave úzkostlivo chrániť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opatrovať ‑uje ‑ujú nedok.

opatriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho, čo) ▶ istými pravidelnými úkonmi sa všestranne o niekoho, o niečo postarať: o. chorého, invalidného otca; o. statok, kone, zajace; opatrovateľka opatrí ležiaceho pacienta; na starobu ju syn opatrí; doma čaká uprataný byt, opatrené deti, pripravená večera [A. Baláž]; A ja už dáko s otcom dom opatrím. [J. Bodenek]; Sama sa musí [dcéra] opatriť, keď nás nebude. [A. Habovštiak]
2. kniž. (čo (komu)) ▶ cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť niečo, obstarať, zadovážiť, získať: o. si dostatok potravy; môžeš byt predať a za peniaze si o. niečo iné; prosil ju, aby mu opatrila lieky; Preto jeho túžbou zostávalo opatriť si, ako v detektívkach, nepriestrelnú vestu. [Š. Žáry]
3. kniž. (čo čím) ▶ doplniť, dodať niečo potrebné, vybaviť, zabezpečiť niečím: o. list známkou; o. zápisnicu úradnou pečiatkou; o. radiátor kovovou mriežkou; firma opatrí most špeciálnym ochranným náterom; ilustrácie opatrili sprievodnými textami; protokoly sú opatrené podpismi kompetentných
nedok.opatrovať


opatrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ všestranne sa o niekoho, o niečo starať; udržiavať niečo v dobrom, vyhovujúcom, zachovalom stave, dbať: o. dieťa, pacienta; o. ťažko chorého manžela; o. kvety, hrob; plot sa dôsledne opatroval, natieral; agentúra ponúka opatrovanie detí a starostlivosť o seniorov; Huncokár má dve kravičky, svinku si opatruje [...]. [V. Šikula] chová □ opatruj(te) sa al. (pekne) sa (tu) opatruj(te) pozdrav pri lúčení, dávaj, dávajte na seba pozor, buď opatrný, buďte opatrní!

2. (čo) ▶ mať uložené, uschované obyč. niečo, čo sa považuje za vzácne, hodnotné, uchovávať: múzeum opatruje umelecké predmety nevyčísliteľnej hodnoty; listy si dlho opatrovala na pamiatku; [Cechmajstri] opatrovali pečať a pokladnicu, zvolávali zhromaždenia majstrov. [VNK 2001]; pren. Dlho a starostlivo som ho opatrovala v pamäti, verila som, že navždy patríme k sebe. [K. Lászlová]
3. kniž. zried. (čo (komu)) ▶ cieľavedome nadobúdať, dosahovať niečo, obstarávať, zadovažovať, získavať: o. si živobytie, stravu; o. si povolenia na prácu v inom štáte
4. kniž. (čo čím) ▶ dopĺňať, dodávať niečo potrebné, vybavovať, zabezpečovať niečím: o. listiny pečaťou; škatule opatroval nálepkou
fraz. opatrovať niečo ako oko v hlave úzkostlivo niečo chrániť; opatrovať niečo ako poklad/drahokam/[vzácnu] relikviu s úctou niečo uchovávať; Boh ťa/vás opatruj! želanie, výraz odovzdania pod Božiu ochranu
dok. k 1, 3, 4opatriť

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa


šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať • vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinuchovaťopatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičovstarať sa (finančne): stará sa o matkuvydržiavaťvydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosťkniž. sýtiť: sýti hladné krky

2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo • udržiavaťposilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor

3. p. kŕmiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opatriť, -í, -ia, rozk. opatri dok.

1. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho postarať (nakŕmiť, nachovať, ošetriť, dať pozor ap.): o. statok, kone, kravy, svine, hydinu; o. dom; o. dieťa (previnúť, obliecť, umyť, nakŕmiť ap.); o. ranených (Stod.); Ak sa neoženia, že ich my i na starosť opatríme. (Tim.) Dobre ho opatri na cestu (Taj.) vystroj, vyprav. Stará, opatri dvor za ten deň sama. (Gab.) Peniaze dobre opatri. (Jil.)

2. kniž. (čo) zadovážiť, obstarať, zaopatriť: Reptiš opatril ranenému prvé lekárske ošetrenie. (Tat.) Opatrím si, len mi dočkajte. (Taj.)

3. kniž. (čo, koho čím) vybaviť, vystrojiť: železnými šrankami opatrený plot (Taj.); list opatrený pečaťou (Ráz.); poslov opatriť treba rozkazmi (Hviezd.);

nedok. k 1 opatrovať

|| opatrovať sa všestranne sa o seba postarať: Nech si hľadá službu a opatrí sa, ako vie. (Dobš.) Aspoň teraz, keďprístup ku všetkému, opatrí sa. (Tim.);

nedok. opatrovať sa


opatrovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho starať (kŕmiť, chovať, ošetrovať, dozerať, dávať pozor ap.): o. statok, hydinu, kone, o. chorého, o. deti; o. niekoho ako malé decko; o. dom, kľúče; o. niečo ako oko v hlave; pren. v kútiku duše opatruje veľa pekných obrazov (Ráz.-Mart.) prechováva, skrýva

trochu arch. boh chráň a opatruj (úsl.) nedajbože;

opak. opatrovávať i opatrúvať, -a, -ajú;

dok. opatriť

|| opatrovať sa starať sa o seba: Mladí Záhonovci opatrovali sa dobre. (Taj.) Opatrujte sa a do videnia! (Ondr.);

dok. opatriť sa

Morfologický analyzátor

opatrovať nedokonavé sloveso
(ja) opatrujem VKesa+; (ty) opatruješ VKesb+; (on, ona, ono) opatruje VKesc+; (my) opatrujeme VKepa+; (vy) opatrujete VKepb+; (oni, ony) opatrujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) opatroval VLesam+; (ona) opatrovala VLesaf+; (ono) opatrovalo VLesan+; (oni, ony) opatrovali VLepah+;
(ty) opatruj! VMesb+; (my) opatrujme! VMepa+; (vy) opatrujte! VMepb+;
(nejako) opatrujúc VHe+;
opatrowať_1 opatrowať opatrowať_2 opatrowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor