opatrný príd. kt. dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé, obozretný, ostražitý, bedlivý; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. pracovník, o. vodič, buďte o-í! o. čin, o. pohyb;
opatrne prísl.: o. jazdiť;
opatrnosť -i ž.
● o-i nikdy nie je dosť; o. (je) matka múdrosti
opatrne 2. st. -nejšie prísl.
opatrne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ berúc do úvahy riziko, problémy, (možné) nebezpečenstvo, konajúc s rozvahou, dávajúc pozor, bezpečne: syn. obozretne, pozorne; op. neopatrne: počínať si o.; pracovať s výbušninami veľmi o.; postupoval o., aby o niečo nezakopol; o. s tým nožom!; schádzala dolu schodmi o.; šoféroval opatrnejšie ako zvyčajne 2. ▶ jemným, ohľaduplným spôsobom, s citom, syn. jemne: o. voliť slová; o. zobudiť dieťa; sneh z bielkov o. vmiešame do tvarohovej zmesi; Adam prestal hrať, opatrne položil husle na stolík [...]. [P. Jaroš]; Čím dlhšie píšem, tým opatrnejšie vyberám slová. [InZ 2002] 3. publ. ▶ bez dynamiky, málo akčne: oba tímy začínali o.; hrať opatrnejšie v obrane i v útoku
opatrne p. opatrný
opatrný príd.
1. (o človeku al. inom tvorovi) ktorý si dáva pozor, obozretný: veľmi (úzkostlivo) o. človek, o-á gazdiná;
2. svedčiaci o opatrnosti, obozretnosti al. vyplývajúci z opatrnosti niekoho, obozretný, pozorný: o. krok, pohyb; o. zákrok;
opatrne prísl.: o. kráčať, o. hrať, o. zaobchádzať s niečím;
opatrnosť, -ti ž. obozretnosť, pozornosť: urobiť, neurobiť niečo z o-i
● o-i (nikdy) nezbýva (prís.) nie je nikdy zbytočná, treba byť vždy opatrný; o. (je) matka múdrosti (prísl.) múdry človek býva opatrný
opatrný príd. (opaterní, opaťerní) 1. zsl, stršar kto dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé, obozretný, ostražitý, bedlivý: Pri šťepeňí mosíž bit hrube opaťerní (Ludanice TOP); Bou̯ ždi pri šetkom opaterní (Bánovce n. Bebr.); Na to každí jeden vinohradníg má bit tag opatrní (Myslenice MOD); opatrni chlop (Remeniny GIR) F. aj opatrnému niekedi stodola zhorí (Bošáca TRČ) - nešťastie sa môže prihodiť každému 2. or, hont-novohr, pov kto si vie odkladať a šetriť, uvážlivý, šetrný: Hej, opaťernuo chlape, to vaše, ako si vie šetko šanuvať (Dol. Lehota DK); Keď bou̯ žebrág opaťerní, nuž mohou̯ biď aj pán (Tvrdošín TRS); Každej chlap, čo_e opaťernej, naotkladá si šakovuo drevo (Čelovce MK); Gdo bóv opaterní, nachistav si na zimu dosci kŕmi pre lichvu (Šípkové PIE) 3. trn mysliaci aj na druhých, starostlivý, pozorný: Jaké je to ti dzeci jedno na druhé opatrné - že dajte mi bapka, ale aj Katke (Suchá n. Par. TRN); opatrne i opatrno prísl. k 1: Opatrňe kráčala nat priepasťú (Bánovce n. Bebr.); Ten vús tak aj nadletovau̯, ale já opatrňe, pomálučki na tích kravách (Mokrý Háj SKA); Musel som opatrno s tím žriebatkom, vec to bolo ešče maľučké (Rajec ŽIL)