Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

opatriť dok.

1. postarať sa, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku: o. deti, o. chorého, o. hydinu, dom

2. kniž. obstarať, zadovážiť: o. si peniaze

3. kniž. dať niečo niekam, vystrojiť, vybaviť: list o. pečaťou; zväzky o-ené číslami;

nedok. opatrovať

o. niečo ako oko v hlave úzkostlivo chrániť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opatriť ‑í ‑ia dok.

opatrenie -nia -ní s. i admin. (i proti čomu, proti komu) ▶ zásah, ktorým sa má niečo zabezpečiť, docieliť: cenové, rozpočtové o.; opatrenia sociálnej politiky; balíček úsporných opatrení vlády; podniknúť prísne, rázne, účinné o.; prijať opatrenia proti zlodejom; policajné orgány zvýšili bezpečnostné opatrenia; mesto urobilo potrebné opatrenia proti šíreniu vírusu; nedostatočné protipovodňové opatrenia mali katastrofálne následky ▷ ↗ i opatriť


opatriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho, čo) ▶ istými pravidelnými úkonmi sa všestranne o niekoho, o niečo postarať: o. chorého, invalidného otca; o. statok, kone, zajace; opatrovateľka opatrí ležiaceho pacienta; na starobu ju syn opatrí; doma čaká uprataný byt, opatrené deti, pripravená večera [A. Baláž]; A ja už dáko s otcom dom opatrím. [J. Bodenek]; Sama sa musí [dcéra] opatriť, keď nás nebude. [A. Habovštiak]
2. kniž. (čo (komu)) ▶ cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť niečo, obstarať, zadovážiť, získať: o. si dostatok potravy; môžeš byt predať a za peniaze si o. niečo iné; prosil ju, aby mu opatrila lieky; Preto jeho túžbou zostávalo opatriť si, ako v detektívkach, nepriestrelnú vestu. [Š. Žáry]
3. kniž. (čo čím) ▶ doplniť, dodať niečo potrebné, vybaviť, zabezpečiť niečím: o. list známkou; o. zápisnicu úradnou pečiatkou; o. radiátor kovovou mriežkou; firma opatrí most špeciálnym ochranným náterom; ilustrácie opatrili sprievodnými textami; protokoly sú opatrené podpismi kompetentných
nedok.opatrovať


opatrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ všestranne sa o niekoho, o niečo starať; udržiavať niečo v dobrom, vyhovujúcom, zachovalom stave, dbať: o. dieťa, pacienta; o. ťažko chorého manžela; o. kvety, hrob; plot sa dôsledne opatroval, natieral; agentúra ponúka opatrovanie detí a starostlivosť o seniorov; Huncokár má dve kravičky, svinku si opatruje [...]. [V. Šikula] chová □ opatruj(te) sa al. (pekne) sa (tu) opatruj(te) pozdrav pri lúčení, dávaj, dávajte na seba pozor, buď opatrný, buďte opatrní!

2. (čo) ▶ mať uložené, uschované obyč. niečo, čo sa považuje za vzácne, hodnotné, uchovávať: múzeum opatruje umelecké predmety nevyčísliteľnej hodnoty; listy si dlho opatrovala na pamiatku; [Cechmajstri] opatrovali pečať a pokladnicu, zvolávali zhromaždenia majstrov. [VNK 2001]; pren. Dlho a starostlivo som ho opatrovala v pamäti, verila som, že navždy patríme k sebe. [K. Lászlová]
3. kniž. zried. (čo (komu)) ▶ cieľavedome nadobúdať, dosahovať niečo, obstarávať, zadovažovať, získavať: o. si živobytie, stravu; o. si povolenia na prácu v inom štáte
4. kniž. (čo čím) ▶ dopĺňať, dodávať niečo potrebné, vybavovať, zabezpečovať niečím: o. listiny pečaťou; škatule opatroval nálepkou
fraz. opatrovať niečo ako oko v hlave úzkostlivo niečo chrániť; opatrovať niečo ako poklad/drahokam/[vzácnu] relikviu s úctou niečo uchovávať; Boh ťa/vás opatruj! želanie, výraz odovzdania pod Božiu ochranu
dok. k 1, 3, 4opatriť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

2. p. odbiť 3


opatriť si p. získať 1


opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať


zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstaraťzaopatriťkniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné dokladyzadovážiťzastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážilhovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbuhovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na autohovor. expr. splašiťzastar. vystanoviť (Dobšinský)hovor.: vybehaťvypriasťvyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinkyhovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimunár. zaopáčiť (Kalinčiak)získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovaťhovor.: pošikovaťdohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miestovybojovaťhovor. expr.: vydupaťvydupkaťvytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opatriť, -í, -ia, rozk. opatri dok.

1. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho postarať (nakŕmiť, nachovať, ošetriť, dať pozor ap.): o. statok, kone, kravy, svine, hydinu; o. dom; o. dieťa (previnúť, obliecť, umyť, nakŕmiť ap.); o. ranených (Stod.); Ak sa neoženia, že ich my i na starosť opatríme. (Tim.) Dobre ho opatri na cestu (Taj.) vystroj, vyprav. Stará, opatri dvor za ten deň sama. (Gab.) Peniaze dobre opatri. (Jil.)

2. kniž. (čo) zadovážiť, obstarať, zaopatriť: Reptiš opatril ranenému prvé lekárske ošetrenie. (Tat.) Opatrím si, len mi dočkajte. (Taj.)

3. kniž. (čo, koho čím) vybaviť, vystrojiť: železnými šrankami opatrený plot (Taj.); list opatrený pečaťou (Ráz.); poslov opatriť treba rozkazmi (Hviezd.);

nedok. k 1 opatrovať

|| opatrovať sa všestranne sa o seba postarať: Nech si hľadá službu a opatrí sa, ako vie. (Dobš.) Aspoň teraz, keďprístup ku všetkému, opatrí sa. (Tim.);

nedok. opatrovať sa


opatrovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho starať (kŕmiť, chovať, ošetrovať, dozerať, dávať pozor ap.): o. statok, hydinu, kone, o. chorého, o. deti; o. niekoho ako malé decko; o. dom, kľúče; o. niečo ako oko v hlave; pren. v kútiku duše opatruje veľa pekných obrazov (Ráz.-Mart.) prechováva, skrýva

trochu arch. boh chráň a opatruj (úsl.) nedajbože;

opak. opatrovávať i opatrúvať, -a, -ajú;

dok. opatriť

|| opatrovať sa starať sa o seba: Mladí Záhonovci opatrovali sa dobre. (Taj.) Opatrujte sa a do videnia! (Ondr.);

dok. opatriť sa

Morfologický analyzátor

opatriť dokonavé sloveso
(ja) opatrím VKdsa+; (ty) opatríš VKdsb+; (on, ona, ono) opatrí VKdsc+; (my) opatríme VKdpa+; (vy) opatríte VKdpb+; (oni, ony) opatria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) opatril VLdsam+; (ona) opatrila VLdsaf+; (ono) opatrilo VLdsan+; (oni, ony) opatrili VLdpah+;
(ty) opatri! VMdsb+; (my) opatrime! VMdpa+; (vy) opatrite! VMdpb+;
(nejako) opatriac VHd+;
opatriť opatriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor