opak -u m.
1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana, rub, op. líce: pozerať látku z o-u, o. mince, ruky
2. protiklad: o. pravdy je lož; urobiť, tvrdiť pravý o.; je o-om svojho brata má opačné vlastnosti
antonymum slovo majúce opačný význam ako dané slovo • opozitum: deň a noc sú antonymá, opozitá • opak: opakom dobra je zlo
kontrast úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastností • protiklad: povahový kontrast, protiklad • opak: opak pravdy je lož • protikladnosť • protichodnosť: protikladnosť, protichodnosť záujmov • zastar. protiva (Letz) • pren. protipól: je protipólom svojho brata
p. aj protirečenie
opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince
2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnosti • kontrast • pren.: protipól • antipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otca • zastar. zried. protiva
p. aj kontrast
opak, -u m.
1. (o veciach) opačná, protivná strana v pomere k lícu, rub: o. mince; hladiť šaty z opaku; utrel si opakom ruky mokré fúzy (Jégé); látku skúma na opaku i na líci (Kuk.);
2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti, protiklad, protiva: vravieť, tvrdiť, dokazovať o., presvedčiť sa o o-u, urobiť pravý o., byť pravým o-om (pravý o.) niekoho, niečoho; log. úsudok z o-u
(jeden) opak; (bez) opaku; (k) opaku; (vidím) opak; (hej) opak!; (o) opaku; (s) opakom;
(dva) opaky; (bez) opakov; (k) opakom; (vidím) opaky; (hej) opaky!; (o) opakoch; (s) opakmi;