Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma

opadať1 dok.

1. postupne opadnúť, poopadávať: lístie o-lo; o-né ovocie

2. postupne stratiť lístie, časť povrchu ap.: stromy už o-li; steny o-li;

nedok. opadávať, opadúvať -a


opadnúť -e -ú -dol dok.

1. oddeliť sa a klesnúť dolu (po častiach): na jeseň lístie o-lo; kvety rýchlo o-li

2. stratiť lístie, časť povrchu ap.: stromy do rána o-li

3. klesnúť, ubudnúť: voda o-la;

pren.: záujem o-l zmenšil sa; plecia mu o-li ovisli; o-tá nálada

4. hovor. schudnúť: v chorobe o-l; tvár je celá o-tá

expr. krídla mu o-li skrotol;

nedok. opadávať, opadúvať -a, k 3 i opadať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opadať ‑á ‑ajú dok.
opadávať, opadúvať ‑a ‑ajú, opadať ‑á ‑ajú nedok.

opadaný -ná -né príd.ktorý postupne stratil lístie, časť povrchu a pod.: o. strom, listnatý les; opadaná fasáda domu; Mokrá hlina, slepačí trus, napité, opadané základy múrov. [A. Baláž] ▷ ↗ i opadať1


opadať1 -dá -dajú -dal -dajúc -daný -danie dok. 1. (ø; odkiaľ) ▶ (o voľnejších súčastiach objektu) postupne sa samovoľne oddeliť od (pevného) základu a popadať dolu, poopadávať; syn. opadnúť1, odpadnúť: zo stromov už opadalo lístie, ihličie; keď hrušky dozrejú, samy opadajú; opadali jej všetky chrasty; zametá opadané blato z bagančí; v kúpeľni opadali obkladačky; Zabuchla bránu, až z nej opadala aj posledná farba. [D. Dušek]
2. ▶ (o objekte) postupne prísť o časti, čiastočky samovoľne oddelené od základu, opŕchnuť, spŕchnuť: stromy sú holé, opadali; väčšina rastlín na zimu opadá; okolité steny vplyvom vlhka opadali
nedok.opadávať1


opadať2 -dá -dajú -dal -dajúc -dajúci -danie, opadávať2 -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. ▶ (obyč. o hladine) postupne znižovať svoju výšku, dostávať sa do nižšej polohy, klesať; op. stúpať: voda v rieke začína o.; ničivá vlna cunami opadala; rozvodnený potok pomaly opadáva; opadávajúca voda zanecháva na rastlinách bahenný povlak
2. trochu expr. (z koho; ø) ▶ strácať na intenzite, hodnote, význame a pod., slabnúť, ochabovať: vzrušenie divákov opadalo; jeho hnev pomaly opadá; nervozita z nás ešte neopadala; keď sa v hre nedarí, nadšenie opadáva; opadajúci záujem o pevné telefónne linky; Vtedy už bol skúsenejší, očarenie mestom pomaly opadalo, zdalo sa mu, že dozrieva. [Ľ. Jurík]; Vzrušenie opadávalo a predstavy zoslabli. [J. Hargaš]; Pokorne pred ňou stojí, zúrivosť opadáva, zas je pokojný. [J. Lenčo]
dok.opadnúť2


opadávať1 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (ø; odkiaľ) ▶ (o voľnejších súčastiach objektu) postupne sa samovoľne oddeľovať od pevného základu a padať dolu, odpadávať, pŕchnuť: na jeseň opadáva lístie; nevyvinuté ovocie po jednom opadáva; choroba rastlín prejavujúca sa opadávaním pukov; zo stien začína o. omietka; Z vlhkých betónových stien opadávala farba a v rohoch sa rozširovala pleseň. [M. Vadas]
2. ▶ (o objekte) postupne prichádzať o časti, čiastočky samovoľne oddelené zo základu, opŕchať, odpadávať: náš dom neplesnie ani neopadáva; strop opadáva už aj v triedach; Stromy rastú a opadávajú ako vlani a pred sto rokmi. [I. Kadlečík]
dok.opadať1, opadnúť1


opadnúť2 -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. ▶ (obyč. o hladine) postupne znížiť svoju výšku, dostať sa do nižšej polohy, klesnúť, zmenšiť sa; op. stúpnuť: rieka možno do rána opadne; po opadnutí vôd sa v zatopenej oblasti obnovil bežný život; priniesli pivo s opadnutou penou spľasnutou; Pred hustým radom vŕb závej náhle opadol. [V. Švenková]
2. trochu expr. (ø; z koho) ▶ stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod., oslabnúť, ochabnúť: opadol stres, údiv; opadli horúčavy, mrazy zmiernili sa; opadla z nej únava; razom z neho opadli všetky pochybnosti; Kráľovo nadšenie pre prácu opadlo už pri treťom spise, akomsi spore medzi župou a šľachtou. [A. Hykisch] vyprchalo; A v náhlom opadnutí citov, otupená únavou nekonečne sa vlečúceho dňa, nehybne upierala zrak na tváre dedinčanov. [A. Baláž]
3. hovor. ▶ stať sa chudým, chudším, často po chorobe, v starobe, od vysilenia, vyčerpania a pod., schudnúť: tvár mu veľmi opadla
parem. keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu
nedok.opadať2, opadávať2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opadať1, -á, -ajú dok. postupne opadnúť, poopadávať: lístie opadalo zo stromov, opadané jablká, slivky, ovocie; starý opadaný kaštieľ (Taj.) ktorý stratil omietku; opadalo mäso z kosti jeleňa (Hor.);

nedok. opadávať1 i opadúvať, -a, -ajú


opadať2, -á, -ajú (nár. i opádať, -a, -ajú), zried. i opadávať2, -a, -ajú nedok. (o hladine) klesať, ubúdať, znižovať sa: voda stále opadala (Ondr.); na jar snehy opadali (Ráz.); voda opadáva (Pláv.); pren. V dedinskej samote opadal a slabol pracovný elán (Mráz) strácal sa, ubúdal;

dok. opadnúť


opadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. celkom poopadávať: lístie opadlo zo stromov; stromy, kvety opadli stratili listy;

2. (obyč. o hladine) klesnúť, znížiť sa, ubudnúť: voda opadla, horúčka opadla; pren. dobrá vôľa, radosť, zhovorčivosť opadla stratila sa, zmizla; hnev, záujem opadol stratil sa, pominul;

3. hovor. ovisnúť, ochabnúť: ramená mu opadli (Kal.); opadli jej pery (Rys.)

krídla mu opadnú (opadli) skrotne (skrotol);

4. hovor. schudnúť: V tvári opadla. (Skal.) Ja som na jej chove opadol. (Kuk.);

nedok. opadávať i opadúvať, k 2 opadať, nár. i opádať

Morfologický analyzátor

opadať dokonavé sloveso
(ja) opadám VKdsa+; (ty) opadáš VKdsb+; (on, ona, ono) opadá VKdsc+; (my) opadáme VKdpa+; (vy) opadáte VKdpb+; (oni, ony) opadajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) opadal VLdsam+; (ona) opadala VLdsaf+; (ono) opadalo VLdsan+; (oni, ony) opadali VLdpah+;
(ty) opadaj! VMdsb+; (my) opadajme! VMdpa+; (vy) opadajte! VMdpb+;
(nejako) opadajúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor