Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

opáliť -i -ľ! dok.

1. plameňom al. horúcim predmetom na povrchu porušiť: o. brava, o-ené brvná

2. (o slnku) spôsobiť zhnednutie pokožky: pekne o-ená tvár

3. (o mraze) spáliť: mráz o-l kvety

4. hovor. expr. udrieť: o-l ho bakuľou;

nedok. k 1 – 3 opaľovať

// opáliť sa

1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu porušiť: dvere sa pri peci o-li; o. sa žehličkou popáliť sa; o. sa na niečom i pren. expr. doplatiť na niečo, zle pochodiť

2. pôsobením slnka zhnednúť: o. sa pri mori;

nedok. opaľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opaľovať ‑uje ‑ujú nedok.; opaľovať sa

opáliť -li -lia opáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo) ▶ plameňom al. niečím horúcim zasiahnuť, narušiť al. odstrániť niečo, poškodiť povrch niečoho: o. znútra drevený sud; ohnisko s opálenými kusmi dreva; očistenú kačicu, bravčové koleno opálime nad plameňom, potom umyjeme pri úprave mäsa na odstránenie chĺpkov, zvyškov peria; Spodok stĺpika pred osadením do výšky 70 cm opálime. [VNK 2002] takto zakonzervujeme
2. (koho, čo) ▶ (obyč. o slnku al. o umelých ultrafialových lúčoch) spôsobiť zhnednutie pokožky: slnko ho vždy opáli pekne dobronzova; Piesok pod nohami vymasíruje chodidlá a slnko opáli pokožku. [BŽ 2010]; neos. aj pod mrakom ma trochu opálilo
3. (čo) ▶ silným chladom zničiť, poškodiť, spáliť: jarný mráz často opáli mladé lístie; Ľadová voda mu opáli pery, trocha sa spamätá. [A. Baláž]
4. hovor. expr. (koho (čím); koho (po čom)) ▶ silným úderom nejakým predmetom zasiahnuť niekoho al. niečo, udrieť; syn. ohlušiť, ovaliť: opálil ho hrubou palicou po chrbte, po hlave; Uteč! Uteč, lebo ťa ešte opálim tou kľukou! – vystríhala ho a odistila rumpál zabudovaný v strieške nad studňu. [Rč 1986]
nedok. k 1 3opaľovať


opáliť sa -li sa -lia sa opáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. ▶ pôsobením slnka al. umelých ultrafialových lúčov zhnednúť: o. sa krásne dohneda; o. sa v soláriu; o. sa dá aj pod slnečníkom, v tieni; toto leto sme sa vôbec neopálili
2. zried. ▶ plameňom al. niečím veľmi horúcim sa na povrchu poraniť, popáliť sa, spáliť sa: o. sa pištoľou na karamel; pri pečení sa často opáli na ruke
nedok. k 1opaľovať sa


opáliť si -li si -lia si opáľ si! -lil si -liac si -lenie dok. (čo) ▶ vystaviť časť svojho tela slnku al. umelému opaľovaciemu telesu, aby zhnedla: o. si chrbát, nohy dohneda; vyzliekol si tričko s úmyslom o. si ramená; Chcem si trošku opáliť tvár, aby som nebola taká biela. [M. Macháčková]; Už začiatkom 80. rokov dermatológovia upozorňovali na nebezpečenstvo opaľovacích telies, keď pri „chytaní bronzu“ si viacero prevažne žien vážne opálilo kožu. [Sme 1998]nedok.opaľovať si


opaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ plameňom al. niečím horúcim zasahovať, narušovať al. odstraňovať niečo, poškodzovať povrch niečoho: o. okraje fotiek; zabitej ošípanej najprv opaľujú štetiny; pri sterilizácii plameňom sa opaľujú hrdlá kultivačných nádob; Horákom som nemohol opaľovať najjemnejšie výčnelky [okrasne vyrezávaného dreva], zhoreli by zároveň s oškvrčanou farbou. [B. Šikula]; Kadejaké korene zbieral, pucoval ich, opaľoval, doma mal hotové múzeum. [Slo 2002]
2. (koho, čo) ▶ (obyč. o slnku al. o umelých ultrafialových lúčoch) spôsobovať zhnednutie pokožky: Určite ju pravidelne opaľovalo umelé slnko v soláriách. [K. Gillerová]; neos. kamarátka má tmavú pokožku a opaľuje ju pekne dohneda
3. zried. (čo) ▶ silným chladom ničiť, poškodzovať niečo: mráz v marci opaľoval kvety stromov
4. expr. (koho) ▶ rozličnými prehnanými spôsobmi si získavať náklonnosť dievčaťa al. ženy, okázalo dvoriť: neúnavne o. atraktívne ženy; na lavičke ju opaľoval nejaký nagélovaný frajer; Opaľuje baby a vôbec, čo sa mu len zráči. [L. Piussi]
dok. k 1 3opáliť


opaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. ▶ vystavovať sa pôsobeniu slnečných al. umelých ultrafialových lúčov, slniť sa: o. sa na slnku, v soláriu; o. sa doma na dvore; o. sa dobronzova, dočervena; ísť sa o. k jazeru, na kúpalisko, na pláž; breh jazera je plný opaľujúcich sa ľudí; nadmerné opaľovanie škodí; Austrálčania sa na plážach veľmi neopaľujú, nie je to podľa nich zdravé. [Cs 2009]dok.opáliť sa


opaľovať si -ľuje si -ľujú si -ľuj si! -ľoval si -ľujúc si -ľujúci si -ľovaný -ľovanie nedok. (čo) ▶ vystavovať časť svojho tela slnku al. umelému opaľovaciemu telesu, aby zhnedla: o. si nohy; na odľahlom mieste si opaľovala celé telo; opaľoval si chrbát na slnku; Sedela na streche mlyna. Opaľovala si tvár a čítala časopisy. [L. Ballek]dok.opáliť si

dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


opaľovať p. dvoriť


opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri morihovor. expr.: opekať savypekať sapren. expr. grilovať saexpr.: pražiť saškvariť sasmažiť safraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnkufraz. expr. opekať si pupok


páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážaťvysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážaťosmážaťopekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiťpáliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecťopekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opáliť, -i, -ia, rozk. opáľ dok.

1. (čo) čiastočne ohňom spáliť, spáliť na povrchu: opálené brvná (Ráz.);

2. (koho, čo) ohňom poraniť, popáliť: o. niekomu ruku; Kto sa ohňa chráni, toho neopáli (prísl.) o opatrnosti; pren. Prsia mi opálilo ako plameňom (Jes-á) dostal som horúčku, zápal; pren. poklebetiť, zo desať domov jazykom opáliť (Kuk.) ohovoriť

(odísť) s opálenými krídlami (Tim.) nedosiahnuť úspech, utrpieť morálnu škodu;

3. (čo) poškodiť, spáliť (o mraze): mráz opáli lístie (Kuk.); kvet, čo mráz opáli (J. Kráľ);

4. (koho, čo) pôsobením ultrafialových lúčov vyvolať u človeka zhnednutie pokožky: slnko ho opálilo, opálená tvár; do bronzova opálená koža (Tat.);

5. hovor. expr. (koho čím) udrieť, ovaliť nejakým predmetom: o. niekoho skalou, palicou, bakuľou ap.;

6. hovor. expr. zried. (koho) oklamať, podviesť: Mňa opálili o osemsto korún. (Jégé);

nedok. k 1, 3, 4 opaľovať, -uje, -ujú

|| opáliť sa

1. spálil sa na povrchu;

2. poraniť sa ohňom, popáliť sa: pren. Každý mladý človek v Matúšovej opálil sa od jej pohľadu (Tim.) každého očarila.

3. pôsobením slnka získať hnedú farbu pleti: opálil sa do čokoládova (Karv.);

nedok. k 3 opaľovať sa vystavovať si telo, pleť pôsobeniu slnečných lúčov, slniť sa


opaľovať, opaľovať sa p. opáliť, opáliť sa

Morfologický analyzátor

opaľovať nedokonavé sloveso
(ja) opaľujem VKesa+; (ty) opaľuješ VKesb+; (on, ona, ono) opaľuje VKesc+; (my) opaľujeme VKepa+; (vy) opaľujete VKepb+; (oni, ony) opaľujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) opaľoval VLesam+; (ona) opaľovala VLesaf+; (ono) opaľovalo VLesan+; (oni, ony) opaľovali VLepah+;
(ty) opaľuj! VMesb+; (my) opaľujme! VMepa+; (vy) opaľujte! VMepb+;
(nejako) opaľujúc VHe+;
opaľowať opaľowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor