opačný príd.
1. kt. je na náprotivnej strane, protiľahlý: o. pól; o-á strana domu, látky; pustiť sa o-m smerom naopak; začať niečo z o-ho konca i fraz. celkom ináč
2. kt. je protikladom, protichodný, protikladný, op. zhodný: o. postup, účinok; mať o. názor; mat. o-é číslo kladné vo vzťahu k zápornému (a naopak); v o-m prípade i fraz. za inej situácie;
opačne prísl.: prišiť o.; povedal to o. obrátene, naopak
naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačne • obrátene • prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene • inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou • naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby • fraz.: dolu hlavou • hore nohami
opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne
2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične
1. ležiaci na druhej protiľahlej strane, protiľahlý: na o-om konci; o-á strana; hľadieť do o-ého kúta
● začať niečo z (od) o-ého konca skúsiť iným spôsobom;
2. smerujúci, idúci proti: ísť, pustiť sa, cúvať o-ým smerom; fyz. sila o-ého smeru;
3. protichodný, iný, odlišný: o-á mienka, o-é stanovisko, o-á zásada, o. postup, názor, o. účinok, o. dojem
● v o-om prípade ináč, za inej situácie;
opačne prísl. naopak, obrátene, inak