opačný príd.
1. kt. je na náprotivnej strane, protiľahlý: o. pól; o-á strana domu, látky; pustiť sa o-m smerom naopak; začať niečo z o-ho konca i fraz. celkom ináč
2. kt. je protikladom, protichodný, protikladný, op. zhodný: o. postup, účinok; mať o. názor; mat. o-é číslo kladné vo vzťahu k zápornému (a naopak); v o-m prípade i fraz. za inej situácie;
opačne prísl.: prišiť o.; povedal to o. obrátene, naopak
opačne prísl.
opačne prísl. 1. ▶ v opačnej, obrátenej polohe; opačným smerom, na opačnú stranu; syn. obrátene, naopak: obliecť si tielko o. vonkajšou stranou dovnútra al. prednou časťou na chrbte; sadni si na stoličku o. čelom k operadlu; poskytnúť zamestnancovi auto na používanie na cestu domov z práce a o.; kolieska sa točia navzájom o.; na telesá pôsobia rovnaké, ale o. orientované sily; cyklistom rovnako fúkalo v oboch smeroch – v smere jazdy aj o.; na hlave má o. nasadenú šiltovku šiltom dozadu 2. ▶ v protiklade s niekým, s niečím; v protiklade k tomu, čo by sme očakávali; syn. naopak, obrátene; op. rovnako, zhodne: dopadlo to úplne o.; platí to aj o.; nebol konfliktný typ, skôr o.; systém funguje o.; Každý jav treba vidieť aj opačne, dokonca z viacerých svetových strán. [I. Kadlečík]; Kto vie zaháľať, vie aj robiť, či opačne. [RaŠ 2006] □ opačne orientovaný (z pohľadu heterosexuála) homosexuál
naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačne • obrátene • prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene • inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou • naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby • fraz.: dolu hlavou • hore nohami
opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne
2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične
1. ležiaci na druhej protiľahlej strane, protiľahlý: na o-om konci; o-á strana; hľadieť do o-ého kúta
● začať niečo z (od) o-ého konca skúsiť iným spôsobom;
2. smerujúci, idúci proti: ísť, pustiť sa, cúvať o-ým smerom; fyz. sila o-ého smeru;
3. protichodný, iný, odlišný: o-á mienka, o-é stanovisko, o-á zásada, o. postup, názor, o. účinok, o. dojem
● v o-om prípade ináč, za inej situácie;
opačne prísl. naopak, obrátene, inak
opačný príd. 1. ktorý je na náprotivnej strane, protiľahlý: Na druhém boku, opačnéj doline sa pekné pstruhi držali (Trenč. Závada TRČ); opační koňiec stola (Hor. Lehota DK) 2. protichodný, protikladný: Išľi zme úpľňe opačním smerom, ako nám vraveľi (Rajec. Lesná ŽIL); opačne prísl. k 1, 2: Osadzel som to zľe, opačňe, ako to malo bic (Rajec ŽIL); A bola svadba ze Šurovéc si bral, alebo opačne to bolo (Modranka TRN)