opýtať sa p. spýtať sa
spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sa • položiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republika • hovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám? • popýtať sa • prepýtať sa • pospytovať sa • povypytovať sa • povyspytovať sa • poopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cesta • zastar.: vyspytovať sa • vyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možné • poinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť sa • vyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídu • poprezvedať sa • povyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známych • expr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo
opýtať sa, -a, -ajú dok. (koho, na koho, na čo i bezpredm.) položiť niekomu otázku s cieľom zistiť niečo, spýtať sa: „Vieš, čo je to čestné slovo, Tomáš?“ opýtal sa ho Greguš. (Zúb.) Rád by som sa bol Draka na čosi opýtal. (Chrob.); o. sa na cenu; „Kde sú?“ opýtal sa prísne. (Jes.); robiť niečo bez opýtania
● hovor. ďakujem za opýtanie zdvorilostná formula v odpovedi na otázku o rodine, o zdraví ap.;
nedok. opytovať sa, -uje, -ujú