opustiť sa -tí sa -tia sa (ne)opusti sa/(ne)opusť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. ▶ prestať sa o seba starať, začať upadať telesne i psychicky, zanedbať sa: o. sa v starobe; nakopilo sa mu toľko starostí, že sa úplne opustil; Niektorí ľudia, ak sú dlhšie v nemocnici, celkom sa opustia. [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ opúšťať sa
opustiť -tí -tia opusti/opusť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo, koho) ▶ zanechať nejaké miesto, (obyč. natrvalo) odísť, vzdialiť sa: o. miestnosť, dom; o. stanovište, úkryt; o. domovinu; rýchlo opusťte tento priestor!; loď opustila prístav vyplávala; mláďatá opustili hniezdo ↗ i fraz.; poslanci na protest opustili rokovaciu sálu; tisícky žien a detí opustili mesto a sú na úteku; nemôžeš o. hostí, ktorí prišli na tvoje narodeniny; Prepáč, že ťa na chvíľu opustím, ale tamto sedí môj dobrý známy. [K. Lászlová]
2. (čo) ▶ (pod tlakom okolností) niečoho sa vzdať, zanechať niečo: o. svoju profesiu; musel o. ministerské, prezidentské kreslo vzdať sa funkcie; po prvom ročníku školu opustil; ani v ťažkých časoch neopustil morálne zásady; Vie, že tieto ideály [solidarity] nemožno opustiť, ak chceme prežiť. [Pc 1998]
3. (koho, čo) ▶ odísť od niekoho blízkeho, ponechať ho (natrvalo) bez opory, bez pomoci: o. manžela, manželku; neskrývala motívy, ktoré ju viedli k rozhodnutiu o. rodinu; som tu s tebou a nikdy ťa neopustím; hanbil sa, že opustil priateľov v núdzi; Ani zviera neopustí svoje mláďa, radšej zahynie, a ona tu nechala svoju dcéru a ušla. [Ľ. Mišíková]
4. zjemn. (koho) ▶ prestať žiť, zomrieť; syn. odísť: náš kolega nás opustil po krátkej, ťažkej chorobe; žena ho opustila vo veku 63 rokov; stará mama nás tento rok navždy opustila
5. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) prestať sa vyskytovať, už nepôsobiť, stratiť sa, zmiznúť: nech vás nikdy šťastie neopustí!; odvaha, odhodlanosť ho opustila; dlho som naňho čakal, ale trpezlivosť ma opustila; som rád, že ťa neopustil zmysel pre humor; No čím ďalej, tým viac mi stískalo hrdlo od žiaľu, všetka sila ma opustila. [A. Habovštiak]
◘ fraz. duša opustila telo človek zomrel; opustiť [rodné/rodinné] hniezdo/rodný dom osamostatniť sa od rodičov; opustiť brány školy/kasární/väznice ukončiť nejakú činnosť, pobyt
▷ nedok. ↗ opúšťať
opúšťať sa -ťa sa -ťajú sa (ne)opúšťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok. ▶ prestávať sa o seba fyzicky i duševne starať, zanedbávať sa, telesne i psychicky upadať: všetko sa vyrieši, len sa neopúšťaj; Keď mi bolo najhoršie, nedovolil mi opúšťať sa. Neľutoval ma. [BŽ 2007]; Človek podľa neho musí mať aktivity aj v staršom veku, nie sa opúšťať a zostávať v úzadí. [Sme 2010] ▷ dok. ↗ opustiť sa
opúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. 1. (čo) ▶ zanechávať nejaké miesto, (obyč. natrvalo) odchádzať, vzďaľovať sa odniekiaľ: čln opúšťa zátoku; keď opúšťate miestnosť, zhasnite svetlo!; poslanci na protest opúšťajú rokovaciu sieň; vtáčatá opúšťajú hniezdo; mladí ľudia dnes z rozličných dôvodov opúšťajú vlasť; po prehre domácich diváci sklamane opúšťali štadión; obyvateľstvo zo strachu pred bombardovaním opúšťalo krajinu
2. (čo) ▶ (nedobrovoľne) sa niečoho vzdávať, zanechávať niečo: investori začínajú hromadne o. trh; nerád opúšťa svoju prácu
3. (koho, čo) ▶ odchádzať od niekoho, (natrvalo) ho ponechávať na seba samého, bez opory, bez pomoci, odlučovať sa od niekoho; syn. zanechávať: potrebujem ťa, neopúšťaj ma!; bolo mu ľúto detí, keď ich opúšťal; Po mnohých hlučných hádkach otec opúšťa rodinu. [Týž 2009]
4. zjemn. (koho, čo) ▶ postupne strácať telesnú a psychickú kondíciu, umierať, zomierať: [Seniori] majú silný pocit nedôvery voči okoliu, či budú dôstojne opúšťať tento svet. [HN 2010]; Roky sa míňajú, a tak, ako sa rodia nové generácie, tie staré nás pomaly opúšťajú. [Sme 2010]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) prestávať pôsobiť; syn. strácať sa, miznúť: cítila, ako ju opúšťa odvaha; psy v záprahu opúšťajú sily; pocit neistoty ma stále neopúšťal
◘ fraz. duša opúšťa telo človek zomiera; kapitán opúšťa [topiacu sa] loď posledný v krízových situáciách, pri vzniku problémov, pri nebezpečenstve a pod. by mali zodpovedné osoby zotrvať až do úplného vyriešenia situácie; potkany/krysy opúšťajú [topiacu sa] loď v krízových situáciách, pri vzniku problémov, pri nebezpečenstve a pod. zbabelí, vypočítaví ľudia utekajú prví (obyč. z pohľadu iných)
▷ dok. ↗ opustiť