opustiť -sť/-i! dok.
1. zanechať (natrvalo) nejaké miesto, odísť odniekiaľ: o. mesto, o. hniezdo; o-ť miestnosť! pren.: o. školské lavice; o. svet zomrieť
2. zanechať bez opory, odísť od niekoho: o. ženu, rodinu; po roku sa o-li; neo-m vás v nešťastí
3. (o ľudských danostiach) stratiť sa, zmiznúť: odvaha, sila ho o-la, šťastie ho neo-lo
4. kniž. vzdať sa, zriecť sa: o. svoj názor
5. zvesiť, ovesiť: o-l hlavu;
nedok. opúšťať -a
// opustiť sa prestať sa o seba starať (fyzicky i duševne), zanedbať sa: na starosť sa celkom o-l;
nedok. opúšťať sa
chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradne • chorľavieť • chorieť: od jari chorľavie, chorie • chudnúť • slabnúť • expr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabne • upadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadá • civieť: chudla a civela • hynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynú • vädnúť • uvädať • schnúť • usychať • vyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schne • poet. marieť (Hviezdoslav) • opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa
opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbáva • upadať • chradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavu • rezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali
pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadala • rozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadáva • hynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynú • kniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátra • zanedbávať sa • opúšťať sa • spúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)
zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej • byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalý • opúšťať sa (Štúr) • fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu! • zastar. dešperovať (Kukučín)
opustiť1, -í, -ia, rozk. opusti/opusť dok.
1. (čo) zanechať nejaké miesto, odísť, vzdialiť sa z nejakého miesta: o. miestnosť; o. chalupu, dom, pren. zanechať rodinu; o. rodné mesto; lastovičky opustili hniezdo; pren. o. školu, školské lavice prestať chodiť do školy; o. prácu prestať pracovať
● o. posteľ vstať po chorobe; o. svet zomrieť;
2. (koho) odísť od niekoho, ponechať na seba, bez opory, bez pomoci; stať sa niekomu neverným: o. ženu, deti, o. otca, mater, o. rodičov, o. rodinu; neverné opustenie manželky (Jes.);
3. (koho) stratiť sa, zmiznúť (o schopnostiach, vlastnostiach človeka): odvaha, trpezlivosť, vôľa, istota, viera ho opustila; sily ho opustili; sen ju neopustil (Hor.);
4. (čo) vzdať sa, zriecť sa dačoho, zanechať: o. svoj názor, chybné učenie; Pre ňu opustil svoje ideály. (Vaj.); opustili sme veľké dielo (Min.);
nedok. opúšťať, -a, -ajú
|| opustiť sa
1. navzájom sa zanechať, rozísť sa: Opustili sa pre mamonu. (Tim.)
2. zanedbať sa, prestať sa starať o seba, mravne klesnúť: Kým žijem, neopustím sa. (Taj.);
opustiť2, -í, -ia, rozk. opusti/opusť dok. (čo) skloniť, ovesiť, opustiť: o. hlavu ovesiť, pren. zosmutnieť; o. gamby, o. ruky, nohy;
|| opustiť sa zried. skloniť sa, spustiť sa, ovisnúť: Aduš sa mu opustil v rukách. (Kuk.);
opúšťať, opúšťať sa p. opustiť1 i opustiť2