dopísať, -še, -šu dok. (čo)
1. napísať do konca, dokončiť písanie: d. úlohu, list;
2. dodatočne pripísať: Musím dopísať, čo sa nám práve teraz stalo. (Ondr.);
nedok. dopisovať, -uje, -ujú
opísať1, -še, -šu dok.
1. (čo, koho) podať zprávu o predmetoch, javoch, bytostiach vypočítaním ich hlavných znakov, zachytiť hlavné črty niečoho; vylíčiť: o. príbeh, život niekoho; v krátkosti, podrobne niečo o.; o. osobu; ako je všetko opísané v kronike (Jégé)
● to sa nedá (slovami) o. výraz vyjadrujúci veľkosť, účinnosť nejakej udalosti, príbehu, zážitku ap.;
2. hovor. (koho) podať o niekom nepriaznivú (zried. i priaznivú) zprávu, nepriaznivo (zried. i priaznivo) charakterizovať niekoho: Opísal nás všetkých tak, ako zasluhujeme. (Jégé)
3. štyl. (čo) vyložiť pojem inými slovami, volenými podľa znakov pojmu;
4. (čo) pohybom urobiť oblúk al. krivku: (Prázdny rukáv) opísal vo vzduchu pekný polokruh. (Letz); geom. o. kružnicu trojuholníku zostrojiť kružnicu prechádzajúci všetkými vrcholmi trojuholníka;
nedok. opisovať, -uje, -ujú
|| opísať sa podať o sebe zprávu, charakterizovať sa: Ja by som sa takto opísal: Pavlík, to ako ja, je chlap na mieste. (Min.);
nedok. opisovať sa
opísať2, -še, -šu dok., správ. odpísať, urobiť kópiu
popísať, -še, -šú, rozk. -píš dok.
1. (čo) písaním, písmom zaplniť: p. papier, zošit; Popísal dve strany. (Fr. Kráľ)
2. (čo, o čom, o kom) napísať o niekom, o niečom (obyč. veľa): p. hlúposti; Mnoho sa popísalo o problematike slovesného umenia. (Tat.) Báječná téma. Čo sa o tom dá popísať! (Taj.)
3. (čo) napísať (obyč. o väčšom množstve): Na tabuli sú popísané nedokončené maďarské vety. (Ráz.-Mart.)
4. (čo) urobiť súpis, spísať: Prišiel pozostalosť po Čiernom popísať. (Tim.)
5. (koho, čo) podať charakteristiku niekoho, niečoho, opísať: p. neznámu osobu, p. cestu, pracovný postup; presne, stručne, podrobne p. niekoho, niečo; Bola to noc — ťažko popísať. (Taj.); geom. p. trojuholník označiť ho príslušnými znakmi;
nedok. k 4, 5 popisovať, -uje, -ujú