Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

opiť -je -jú dok.

1. omámiť alkoholickým nápojom: o. mladistvých

2. expr. omámiť, opojiť, očariť: o-tý vôňou hory;

nedok. opíjať -a

// opiť sa

1. (nadmerným) požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia, spiť sa: o. sa vínom, o. sa od žiaľu, o. sa do bezvedomia

2. expr. opojiť sa, omámiť sa, očariť sa: o. sa láskou

expr. o. sa pod obraz (Boží), do nemoty, na mol, o. sa ako čík veľmi;

nedok. opíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opíjať ‑a ‑ajú nedok.; opíjať sa

opíjať -ja -jajú (ne)opíjaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. (koho (čím)) 1.dávať niekomu piť alkoholický nápoj v nadmernom množstve, až do stavu opitosti: o. niekoho rumom, vodkou; Prečo ho ľudia opíjajú? Nosia mu fľaše, volajú ho do krčmy a potom sa mu smejú [...]. [P. Glocko]
2. expr. ▶ silno pôsobiť na niekoho, očarúvať, opájať: atmosféra tohto dňa ho opíjala; sladkosťou svojho hlasu ma opíjaš; Opíja ma každý pohľad, každučký detail na horských štítoch juhoamerických Ánd. [M. Ondrejka]
3. expr. ▶ privádzať niekoho do omylu, klamať: začal obrancov o. fintou; opíja vás sľubmi, ktorým chcete veriť; opíjal ju a omamoval ilúziami; u nás sa i tie náročnejšie médiá nechávajú o. lacnými argumentmi
fraz. opíjať niekoho rožkom presviedčať niekoho nepravdivou informáciou, klamať niekoho na základe falošného, predstieraného záujmu; opíjať niekoho [sladkými] rečičkami pokrytecky, falošne niekoho o niečom presviedčať
dok.opiť


opíjať sa -ja sa -jajú sa (ne)opíjaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. 1. (ø; čím) ▶ (častým) nadmerným požívaním alkoholických nápojov sa dostávať do stavu omámenia: denne, pravidelne sa o.; konečne sa prestal o.; V krátkosti by sa o ňom dalo povedať, že je to muž, ktorý sa po večeroch opíja vínom. [P. Jaroš]
2. expr. (čím) ▶ silno vnímať pôsobenie niečoho, opájať sa: Teš sa a čítaj básne, opíjaj sa životom. [NB 2008]
fraz. expr. opíjať sa do nemoty/pod obraz Boží/na mol často, priveľa piť, v opitosti celkom strácať nad sebou kontrolu
dok.opiť sa


opiť opije opijú (ne)opi! opil opijúc opitý opitie dok. (koho (čím)) 1.dať niekomu piť alkoholický nápoj v nadmernom množstve, až do stavu opitosti: chcel ho o. vínom a sám zostať triezvy; Poznám ho, minulý týždeň do mňa vlial štyri vodky a dve pivá a opil ma. [L. Ťažký]
2. expr. ▶ silno zapôsobiť na niekoho, očariť, opojiť: nedajme sa o. krátkodobým úspechom; tie kvety ma opili vôňou; spánok ma opil
3. expr. ▶ priviesť niekoho do omylu, oklamať: dal sa o. sľubmi; Mňa len tak neopijú skromnosťou a naivitou, ja sa im dostanem pod kožu. [I. Habaj]
fraz. opiť niekoho rožkom presvedčiť niekoho nepravdivou informáciou, oklamať niekoho na základe falošného, predstieraného záujmu; opiť niekoho [sladkými] rečičkami pokrytecky, falošne niekoho o niečom presvedčiť
nedok.opíjať


opiť sa opije sa opijú sa (ne)opi sa! opil sa opijúc sa opitý opitie sa dok. 1. (ø; čím) ▶ nadmerným požitím alkoholických nápojov sa dostať do stavu omámenia: veľmi, riadne sa o.; o. sa vínom, vodkou; o. sa v krčme, v bare s kamarátmi; o. sa od žiaľu, od radosti; o. sa do bezvedomia; ľahko sa opije; [...] futbalisti vyhrali v susednej dedine a všetci do jedného sa opili. [D. Dušek]
2. expr. (čím) ▶ dať sa niečím uchvátiť, omámiť sa, opojiť sa: o. sa mocou; asi sa opila vlastnou slávou; o. sa láskou ako vínom [Š. Žáry]
fraz. expr. opiť sa ako čík/doga veľmi sa opiť; expr. opiť sa na mol/do nemoty/pod obraz Boží dostať sa do stavu ťažkej opitosti, celkom stratiť nad sebou kontrolu
nedok.opíjať sa

lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotuhovor. flámovať: flámujú po nociachhýriťopíjať saexpr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky


opíjať sa p. piť 2


piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opíjať sa, opíjať p. opiť sa, opiť


opisť sa, opije, opijú, rozk. opi sa dok. nadmieru sa napiť alkoholu, napiť sa (alkoholu), spiť sa: o. sa vínom, rumom; o. sa do bezvedomia; o. sa od radosti, od žiaľu; hovor. o. sa do nemoty, o. sa pod obraz boží, o. sa na mol úplne, tak, že stratí človek vedomie, kontrolu nad sebou;

pren. opojiť sa, omámiť sa: o. sa láskou (Žáry);

nedok. opak. opíjať sa, -a, -ajú

|| opiť (koho) nadmieru dať niekomu piť alkohol;

pren. omámiť, opojiť: seno vládze spiaceho aj opiť (Gab.);

nedok. opak. opíjať

Morfologický analyzátor

opíjať nedokonavé sloveso
(ja) opíjam VKesa+; (ty) opíjaš VKesb+; (on, ona, ono) opíja VKesc+; (my) opíjame VKepa+; (vy) opíjate VKepb+; (oni, ony) opíjajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) opíjal VLesam+; (ona) opíjala VLesaf+; (ono) opíjalo VLesan+; (oni, ony) opíjali VLepah+;
(ty) opíjaj! VMesb+; (my) opíjajme! VMepa+; (vy) opíjajte! VMepb+;
(nejako) opíjajúc VHe+;
opígať opígať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor