Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

opáliť -i -ľ! dok.

1. plameňom al. horúcim predmetom na povrchu porušiť: o. brava, o-ené brvná

2. (o slnku) spôsobiť zhnednutie pokožky: pekne o-ená tvár

3. (o mraze) spáliť: mráz o-l kvety

4. hovor. expr. udrieť: o-l ho bakuľou;

nedok. k 1 – 3 opaľovať

// opáliť sa

1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu porušiť: dvere sa pri peci o-li; o. sa žehličkou popáliť sa; o. sa na niečom i pren. expr. doplatiť na niečo, zle pochodiť

2. pôsobením slnka zhnednúť: o. sa pri mori;

nedok. opaľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; opáliť sa

opálený -ná -né príd.ktorý má obyč. pôsobením slnka stmavnutú pokožku, hnedý, zhnednutý od slnka: o. krk, dekolt; opálená tvár; do bronzova opálená pokožka; z dovolenky sa vrátili opálení, plní slnka; natiera si opálené plecia; Telo je opálené do hneda, pokožka sa na prudkom slnku leskne. [P. Jaroš] ▷ ↗ i opáliť


opáliť -li -lia opáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo) ▶ plameňom al. niečím horúcim zasiahnuť, narušiť al. odstrániť niečo, poškodiť povrch niečoho: o. znútra drevený sud; ohnisko s opálenými kusmi dreva; očistenú kačicu, bravčové koleno opálime nad plameňom, potom umyjeme pri úprave mäsa na odstránenie chĺpkov, zvyškov peria; Spodok stĺpika pred osadením do výšky 70 cm opálime. [VNK 2002] takto zakonzervujeme
2. (koho, čo) ▶ (obyč. o slnku al. o umelých ultrafialových lúčoch) spôsobiť zhnednutie pokožky: slnko ho vždy opáli pekne dobronzova; Piesok pod nohami vymasíruje chodidlá a slnko opáli pokožku. [BŽ 2010]; neos. aj pod mrakom ma trochu opálilo
3. (čo) ▶ silným chladom zničiť, poškodiť, spáliť: jarný mráz často opáli mladé lístie; Ľadová voda mu opáli pery, trocha sa spamätá. [A. Baláž]
4. hovor. expr. (koho (čím); koho (po čom)) ▶ silným úderom nejakým predmetom zasiahnuť niekoho al. niečo, udrieť; syn. ohlušiť, ovaliť: opálil ho hrubou palicou po chrbte, po hlave; Uteč! Uteč, lebo ťa ešte opálim tou kľukou! – vystríhala ho a odistila rumpál zabudovaný v strieške nad studňu. [Rč 1986]
nedok. k 1 3opaľovať


opáliť sa -li sa -lia sa opáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. ▶ pôsobením slnka al. umelých ultrafialových lúčov zhnednúť: o. sa krásne dohneda; o. sa v soláriu; o. sa dá aj pod slnečníkom, v tieni; toto leto sme sa vôbec neopálili
2. zried. ▶ plameňom al. niečím veľmi horúcim sa na povrchu poraniť, popáliť sa, spáliť sa: o. sa pištoľou na karamel; pri pečení sa často opáli na ruke
nedok. k 1opaľovať sa


opáliť si -li si -lia si opáľ si! -lil si -liac si -lenie dok. (čo) ▶ vystaviť časť svojho tela slnku al. umelému opaľovaciemu telesu, aby zhnedla: o. si chrbát, nohy dohneda; vyzliekol si tričko s úmyslom o. si ramená; Chcem si trošku opáliť tvár, aby som nebola taká biela. [M. Macháčková]; Už začiatkom 80. rokov dermatológovia upozorňovali na nebezpečenstvo opaľovacích telies, keď pri „chytaní bronzu“ si viacero prevažne žien vážne opálilo kožu. [Sme 1998]nedok.opaľovať si


opaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ plameňom al. niečím horúcim zasahovať, narušovať al. odstraňovať niečo, poškodzovať povrch niečoho: o. okraje fotiek; zabitej ošípanej najprv opaľujú štetiny; pri sterilizácii plameňom sa opaľujú hrdlá kultivačných nádob; Horákom som nemohol opaľovať najjemnejšie výčnelky [okrasne vyrezávaného dreva], zhoreli by zároveň s oškvrčanou farbou. [B. Šikula]; Kadejaké korene zbieral, pucoval ich, opaľoval, doma mal hotové múzeum. [Slo 2002]
2. (koho, čo) ▶ (obyč. o slnku al. o umelých ultrafialových lúčoch) spôsobovať zhnednutie pokožky: Určite ju pravidelne opaľovalo umelé slnko v soláriách. [K. Gillerová]; neos. kamarátka má tmavú pokožku a opaľuje ju pekne dohneda
3. zried. (čo) ▶ silným chladom ničiť, poškodzovať niečo: mráz v marci opaľoval kvety stromov
4. expr. (koho) ▶ rozličnými prehnanými spôsobmi si získavať náklonnosť dievčaťa al. ženy, okázalo dvoriť: neúnavne o. atraktívne ženy; na lavičke ju opaľoval nejaký nagélovaný frajer; Opaľuje baby a vôbec, čo sa mu len zráči. [L. Piussi]
dok. k 1 3opáliť


opaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. ▶ vystavovať sa pôsobeniu slnečných al. umelých ultrafialových lúčov, slniť sa: o. sa na slnku, v soláriu; o. sa doma na dvore; o. sa dobronzova, dočervena; ísť sa o. k jazeru, na kúpalisko, na pláž; breh jazera je plný opaľujúcich sa ľudí; nadmerné opaľovanie škodí; Austrálčania sa na plážach veľmi neopaľujú, nie je to podľa nich zdravé. [Cs 2009]dok.opáliť sa


opaľovať si -ľuje si -ľujú si -ľuj si! -ľoval si -ľujúc si -ľujúci si -ľovaný -ľovanie nedok. (čo) ▶ vystavovať časť svojho tela slnku al. umelému opaľovaciemu telesu, aby zhnedla: o. si nohy; na odľahlom mieste si opaľovala celé telo; opaľoval si chrbát na slnku; Sedela na streche mlyna. Opaľovala si tvár a čítala časopisy. [L. Ballek]dok.opáliť si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na autovyrovnať: ja to za teba vyrovnám

2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životomodniesťodniesť siodpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkouškodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korúnprerátať saexpr.: popáliť saopáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode


obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuťobškvrknúťoškvŕknuťoškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hradyohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreliopáliťošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múroškvariťoškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánkynár. expr.: ošmrhliťošmrliť


oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť saspáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkouoškvariť saoškvŕknuťoškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sapoopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorelanár. uhorieťexpr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieťstmavnúť (na slnku)

3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa


opáliť 1. p. spáliť 3 2. p. udrieť 1 3. p. oklamať 3


pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listyspopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriupopáliťpospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevozuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliťprepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečkyskúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnikošľahnúťopáliťomraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listykniž. ožehnúťoškvariťoškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúťnár. expr.: ošmrliťošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli rukuvypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinouprepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasyprižiariťpripiecťpripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opáliť, -i, -ia, rozk. opáľ dok.

1. (čo) čiastočne ohňom spáliť, spáliť na povrchu: opálené brvná (Ráz.);

2. (koho, čo) ohňom poraniť, popáliť: o. niekomu ruku; Kto sa ohňa chráni, toho neopáli (prísl.) o opatrnosti; pren. Prsia mi opálilo ako plameňom (Jes-á) dostal som horúčku, zápal; pren. poklebetiť, zo desať domov jazykom opáliť (Kuk.) ohovoriť

(odísť) s opálenými krídlami (Tim.) nedosiahnuť úspech, utrpieť morálnu škodu;

3. (čo) poškodiť, spáliť (o mraze): mráz opáli lístie (Kuk.); kvet, čo mráz opáli (J. Kráľ);

4. (koho, čo) pôsobením ultrafialových lúčov vyvolať u človeka zhnednutie pokožky: slnko ho opálilo, opálená tvár; do bronzova opálená koža (Tat.);

5. hovor. expr. (koho čím) udrieť, ovaliť nejakým predmetom: o. niekoho skalou, palicou, bakuľou ap.;

6. hovor. expr. zried. (koho) oklamať, podviesť: Mňa opálili o osemsto korún. (Jégé);

nedok. k 1, 3, 4 opaľovať, -uje, -ujú

|| opáliť sa

1. spálil sa na povrchu;

2. poraniť sa ohňom, popáliť sa: pren. Každý mladý človek v Matúšovej opálil sa od jej pohľadu (Tim.) každého očarila.

3. pôsobením slnka získať hnedú farbu pleti: opálil sa do čokoládova (Karv.);

nedok. k 3 opaľovať sa vystavovať si telo, pleť pôsobeniu slnečných lúčov, slniť sa


páliť, -i, -ia, rozk. páľ nedok.

1. vydávať, šíriť veľké teplo, horúčosť, veľmi hriať: slnko páli, oheň páli;

2. (čo) spaľovať s istým cieľom (obyč. pre teplo, svetlo al. vôňu): p. sviečky, olej, p. (v lampe) petrolej, p. kadidlo, p. drevo, uhlie; p. raždie, zemiakovú vňať;

3. (čo, koho) ničiť ohňom, spaľovať: nepriateľ páli mestá a dediny; v stredoveku pálili osoby upodozrievané z čarodejníctva;

pren. o mraze: mráz páli rastliny ničí

všetko mizne ani čo by pálil rýchle; je akoby pálil s chuťou, veľa; žart. budú krivých páliť výsmech krívajúcemu;

4. zastar. (čo) klásť, robiť oheň: p. Jána, p. (svätojánske) ohne;

5. (koho i bezpredm.) pôsobiť niekomu bolesť veľkým teplom, pôsobiť pocit veľkého tepla (o ohni al. o horúcom predmete): páli ho horúce ucho hrnčeka

Čo ťa nepáli, nehas (porek.) nestaraj sa do cudzích záležitostí; hovor.: peniaze ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť; p. si s niečím prsty zaoberať sa s nepríjemnou vecou; páli ho (ich) pôda pod nohami uvedomuje(-ú) si nebezpečnosť situácie;

6. (bezpredm. i koho) vyvolávať pocit teploty al. štípania: slivovica páli v žalúdku, korenie páli na jazyku, v ústach;

7. pálčivo, prenikavo bolieť (fyzicky, pren. i duševne): rana páli; záha ma páli; pren. To mi páli dušu (Smrek) to ma trápi

8. (čo) vyrábať vypaľovaním na ohni: p. tehly, vápno, p. slivovicu;

9. zastar. (čo) kučeraviť vlasy horúcim železom: Mám času do zrkadla sa pozerať, vlasy páliť! (Tim.) Žena si pálila vlasy horúcim želiezkom. (Tat.)

10. strieľať: p. z guľometu, delá pálili;

11. expr. uháňať, utekať: Páľ stadeto! (Tim.)

12. expr. (za kým) pozerať, chodiť za niekým: páliš za Annou (Vaj.); Pálite za tým mládencom, to je to. (Karv.);

opak. pálievať, -a, -ajú;

dok. k 2, 3 spáliť;

k 3 i upáliť;

k 8, 10 vypáliť;

k 5 opáliť, popáliť

|| páliť sa

1. horieť, spaľovať sa: masť sa páli;

2. zried. ničiť sa, spaľovať sa vzájomne ohňom: Ľudia prenasledovali a pálili sa vzájomne pre náboženské rozdiely. (Vaj.)

3. hovor. brať na seba nepríjemnú vec, exponovať sa: Mal i zásluhy, pálil sa všade a vždy. (Vaj.) V tej chvíli zacítil zlosť preto, že sa on tu páli a že kričia naň. (Tim.)

Morfologický analyzátor

opáliť dokonavé sloveso
(ja) opálim VKdsa+; (ty) opáliš VKdsb+; (on, ona, ono) opáli VKdsc+; (my) opálime VKdpa+; (vy) opálite VKdpb+; (oni, ony) opália VKdpc+;

(ja som, ty si, on) opálil VLdsam+; (ona) opálila VLdsaf+; (ono) opálilo VLdsan+; (oni, ony) opálili VLdpah+;
(ty) opáľ! VMdsb+; (my) opáľme! VMdpa+; (vy) opáľte! VMdpb+;
(nejako) opáliac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor