Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

opojiť -í -a dok.

1. omámiť (význ. 2), očariť: krása ho o-la; byť o-ený víťazstvom, láskou; prebrať sa z chvíľkového o-enia

2. opiť, omámiť: o-enie alkoholom;

nedok. opájať -a

// opojiť sa:

1. o. sa šťastím

2. o. sa alkoholom;

nedok. opájať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opájať ‑a ‑ajú nedok.; opájať sa

opájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (koho) ▶ (o omamných prostriedkoch, obyč. o alkohole) zbavovať jasného vnímania skutočnosti pôsobením na vedomie; syn. omamovať: pocítiť opájajúce účinky namiešaného nápoja; šumivé víno ich príjemne opája; V celom tele cíti rytmus piesne, v hlave gin. Ale nielen ten ju opája. [A. Baláž]
2. (koho čím) ▶ oslabovať vedomie, otupovať zmysly obyč. alkoholom al. omamnými látkami; syn. omamovať: Máš krčmu, máš peňazí, opájaš ľudí zlou pijatikou. [L. Ťažký]
3. (koho; ø) ▶ vyvolávať silný (kladný i záporný) citový al. zmyslový zážitok; syn. omamovať: moc opája; mladých opája hudba, rýchlosť; Potom sa spustí dáždik, svieži a opájajúci ako zvonkohra. [Š. Žáry]; Všetko ma, ako čítam, opájalo, vzrušovalo a nadchýnalo. [L. Ballek]
dok.opojiť


opájať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janý -janie sa nedok. (čím) 1. ▶ spôsobovať si dočasné oslabenie vedomia, otupovať si zmysly, obyč. alkoholom, narkotickými látkami; syn. omamovať sa: o. sa vínom; mládež sa opája hašišom a heroínom; Svoje svaly totiž už dávno necvičím a väčšmi než rozumom sa opájam lacnou whisky. [M. Hvorecký]; pren. Nenásytne som sa opájal vôňou jej tela. [J. Lenčo]
2.ocitať sa, byť v stave silného citového vzrušenia, dostávať sa do vytrženia pod vplyvom niečoho; syn. omamovať sa: o. sa radosťou, láskou, slávou, slobodou, úspechom, víťazstvom, mocou; neopájajte sa falošnými ilúziami; turisti sa opájajú krásou krajiny; Rojkovia sa opájajú starými dobrými časmi, keď vládlo dobro a nebolo vojen. [V. Švenková]
dok.opojiť sa


opojiť -jí -ja opoj! -jil -jac -jený -jenie dok. 1. (koho) ▶ (obyč. o alkohole) dočasne zbaviť jasného vnímania skutočnosti pôsobením na vedomie, opiť; syn. omámiť: trpkasté víno mládenca opojilo; negatívom večera bol alkohol, ktorý ma opojil; [...] keď večer pokročí, výletníci nebudú už takí zažiadaní hudby, opojí ich víno... [A. Baláž]
2. (koho čím) ▶ dočasne oslabiť vedomie, otupiť zmysly obyč. alkoholom al. omamnými látkami; syn. omámiť: o. hostí pivom, burčiakom; opojil nás alkoholom; podozrivý z trestného činu opojil obeť drogou
3. (koho) ▶ vyvolať silný (obyč. kladný) citový al. zmyslový zážitok; syn. očariť, omámiť: farebný Orient vás opojí; opojil ho úspech, víťazstvo; príliš ho opojila moc; opojila nás príjemná vôňa; sedela opojená radosťou nad dobrou správou
fraz. byť opojený vidinou úspechu/šťastia/víťazstva rojčiť, snívať o kladnom vývoji niečoho
nedok.opájať


opojiť sa -jí sa -ja sa opoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok. (čím) 1.dočasne si oslabiť vedomie, otupiť si zmysly, obyč. požitím alkoholu al. pôsobením narkotických látok; syn. omámiť sa: vracal sa až za bieleho dňa opojený pijatikou; Števo, ktorý sa v noci dobrovoľne opojil makovicovým odvarom, [...]. [A. Baláž]; pren. Zlí ľudia sa nepotrebujú opájať narkotikami, sú opojení sami sebou. [V. Balla]
2. ▶ podľahnúť silnému (obyč. kladnému) citovému al. zmyslovému zážitku; syn. omámiť sa: o. sa pocitom šťastia, slobody; o. sa mocou, víťazstvom; nechceli sa o. prvým úspechom; [...] hoci je už starý corgoň, nastaví Anna svoje telo, svoju červenú ružu vo vlasoch, aby sa opojil jej ohnivou farbou. [S. Rakús]
nedok.opájať sa

mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájaťopantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovaťomárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankaťdrančaťpýtkaťvyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiťvyludzovať

3. p. klamať 2


opájať p. mámiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opájať, opájať sa p. opojiť, opojiť sa


opojiť, -í, -a dok.

1. (koho čím) dať niekomu piť nadmerné množstvo alkoholu, otupiť zmysly omamným prostriedkom, opiť: o. niekoho vínom, alkoholom;

2. (koho) silno zapôsobiť na zmysly niekoho, omámiť, očariť: Každému mohla z nej (lásky) niečo dať, každého opojiť. (Urb.) Vôňa hory ho opojila. (Hor.);

nedok. opájať, -a, -ajú

|| opojiť sa

1. opiť sa, užiť nadmerné množstvo alkoholu: Okúsil ho a opojil sa ním (nápojom). (Hor.)

2. omámiť sa, očariť sa: Opojil som sa od vašich očú. (Tim.);

nedok. opájať sa

Morfologický analyzátor

opájať nedokonavé sloveso
(ja) opájam VKesa+; (ty) opájaš VKesb+; (on, ona, ono) opája VKesc+; (my) opájame VKepa+; (vy) opájate VKepb+; (oni, ony) opájajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) opájal VLesam+; (ona) opájala VLesaf+; (ono) opájalo VLesan+; (oni, ony) opájali VLepah+;
(ty) opájaj! VMesb+; (my) opájajme! VMepa+; (vy) opájajte! VMepb+;
(nejako) opájajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor