Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

opáčiť -i dok. hovor.

1. ohmatať: o. svaly na ruke; o. sliepku

2. ochutnať, okúsiť: o-čte koláč

3. pozrieť, navštíviť: idem o. rodičov

4. spýtať sa; poznamenať: vari nemám pravdu? o-la; ja neviem, o-l

5. zistiť: chcel o., či dobre prišiel

6. skúsiť, pokúsiť sa: o-m to ešte raz; o. šťastie;

nedok. opačovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opáčiť ‑i ‑ia dok.

opáčiť -či -čia opáč! -čil -čiac -čený -čenie dok. hovor. 1. (čo, koho) ▶ hmataním, chytaním preskúmať niečo, ohmatať; syn. omakať: opáči si pľuzgiere na nohách; počkaj, opáčim ti čelo; prstom si opáčil boľavý zub; rukou opáči, či sú chlebíky ešte horúce; To visiace vrece som opáčil, či nie je mokré. [Š. Žáry]; Sestrička sa načiahla, skúsenou rukou opáčila pacientov tep, vytiahla mu viečko, siahla pod košeľu. [P. Karvaš]
2. (čo) ▶ zistiť chuť niečoho obliznutím al. zjedením malého množstva, ochutnať, skúsiť, okúsiť; syn. okoštovať: o. polievku, zákusok; opáč prívarok, či ho netreba dochutiť; Skoč zatiaľ opáčiť tieto zemiačiky, či sú už ako-tak dobré. [J. Balco]
3. (koho, čo) ▶ krátko navštíviť niekoho, niečo, prísť pozrieť: ide o. cez víkend kamarátku; Z mesta prišla dcéra. Opáčiť rodičov. [M. Rajský]; Konečne Arktídu opáči na vlastnej koži. [Brejk 2008]
4. (koho; s vedľajšou vetou) ▶ dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo, spýtať sa, poznamenať: opáčila ma, či jej môžem zahrať; opáčili ich otázkou, či si už zvykli
5. ▶ zareagovať na rečový prejav poznámkou, vysvetlením, otázkou, poznamenať: Na bicykli príde do knižnice leda odroň, – vysvetlil slečne strážnik s veľkou chuťou. – Aj ja by som chodila na bicykli, keby mi ho brat požičal, – opáčila slečna. [S. Lavrík]; Kto sa na to hodí viac ako mestský notár? – Mestský hajtman, – opáčil Barbarič pohotovo. [J. Červenák]; Ty nezbedník, prestaň sa pochabiť! Ničíš mi nervy. – Akože ničím? – opáčil som nechápavo. [K. Lászlová]
6. (čo) ▶ skúšaním zistiť, či niečo vyhovuje, preveriť spôsobilosť, skúsiť; syn. oprobovať, sprobovať: o. šťastie vo svete biznisu; dnes som bola o. novú cyklotrasu; rozhodol sa o. spoluprácu s mladou huslistkou; takmer päťdesiatka lyžiarov opáčila svah na Kubínskej holi
7. hrub. (koho, čo) ▶ dotýkaním sa niečích intímnych miest postupne zasiahnuť dôležité časti, plochy tela zo všetkých strán, obyč. nevhodne, nedovolene, proti vôli dotyčnej osoby, často pri prejavoch náklonnosti, obchytať, ochytať, omacať: opáčil čašníčku; A potom mi hovoril, že opáčil Nelku, ktorá ráčkuje, že ho hnala ako psa. [D. Dušek]; Keď mu naposledy vyťala za to, že jej opáčil zadok, takmer prišiel o zub. [J. Pronská]
nedok. k 1, 2, 4, 7opačovať


opačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. hovor. 1. (čo, koho) ▶ hmataním, chytaním niečo skúmať, ohmatávať; syn. omakávať: o. sliepky; podchvíľou ju opačovala, či nemá teplotu; zlodej mu opačoval vrecko; Simuloval. Zaťal zuby, aby to videla, a dlho si opačoval členok. [M. Krno]; Ženička opačovala bielunký mušelín, prezerala ho z obidvoch strán. [A. Habovštiak]; pren. Aj stolársky tovariš Jožko z Pribyliny, keď sa vybral spod slovenských hôr opačovať svet, nemohol sa nepristaviť v Prešporku. [P. Ševčovič]
2. (čo) ▶ zisťovať chuť niečoho oblizovaním al. jedením malých množstiev, ochutnávať; syn. koštovať: podchvíľou opačovala polievku, či už je uvarená; o. kašu, či je ešte horúca; vidličkou opačuje fašírku
3.dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo, spytovať sa: môžem si to pozrieť? – opačuje mama; Keďže ide o nedávno založený ateliér, opačujeme: Má to byť snaha o prenesenie pražskej FAMU do Bratislavy? [Sme 1993]
4. (koho) ▶ sústredene sledovať zrakom s cieľom zistiť niečo, skúmať, prezerať: Starostlivo si ukladal veci, pozrel von oknom, vyskúšal posteľ a jedným očkom nás opačoval. [P. Hrúz]
5. hrub. (koho, čo) ▶ dotýkať sa niekoho na intímnych miestach, obyč. nevhodne, nedovolene, proti jeho vôli, často pri prejavoch náklonnosti, obchytávať, ochytávať, omaciavať: opačoval dievčatá; Mohli ste tu večer opačovať cecky nejakej krásavici, a zatiaľ... zatiaľ budete hniť v base, až kým v nej nezhnijete. [P. Vilikovský]
dok. k 1 3, 5opáčiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedovpozrieť (sa)hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiťponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevovalzastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel


odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať1


ohmatať 1. hmataním, chytaním preskúmať • hovor. opáčiť: v tme ohmatal, opáčil vypínačexpr.: omacaťomackaťhovor. omakať: omacia, omaká látku ešte razexpr.: pohmataťpohmatkaťpomacaťpomackať (hmataním sa dotknúť niečoho): pohmatal, pomacal trochu pred sebou a vstúpilpoohmatávaťpoopačovaťpoomaciavaťpoomakávať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

2. hmataním, chytaním zašpiniť, znehodnotiť • obhmataťochytaťobchytať: o(b)hmatať, o(b)chytať poháre, kľučkypobabrať: pobabrané jedlopoohmatávaťpoobhmatkávaťpoochytávaťpoobchytávať (postupne, viacero vecí, na viacerých miestach): poohmatávané, poobchytávané dvere, karty


ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slanéskúsiťokúsiťhovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláčaodb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízaťolízaťobliznúťoliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložiloexpr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľaškyexpr. ďobnúť: do torty iba ďobolpren. expr.: privoňaťčuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol


opáčiť 1. p. ohmatať 1 2. p. ochutnať 1 3. p. navštíviť 4. p. spýtať sa 5. p. odpovedať1 6. p. zistiť 7. p. skúsiť 1, 3


preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobkuprezrieťprehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranuprešetriťvyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípadprebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mestapreštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiálexpr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípaduhovor.: presondovaťvysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličovhovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredievyskúmaťzistiťvypátraťprepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosťprehľadaťpresliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolieodb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénupreňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domuhovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutískontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlatazrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, dokladyrozanalyzovať (preskúmať analýzou)


skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť saurobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmiereniehovor.: oprobovaťsprobovaťpoprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastiehovor. opáčiť: opáčim to ešte razhovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať savynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiťzakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsilposkusovaťnaskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješprežiťzažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedyužiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radostiprekonaťpretrpieťprestáťvytrpieťvystáťpocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechuprejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťamipren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšaťpreskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor fungujehovor.: oprobovaťsprobovaťvyprobovaťopáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať


spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sapoložiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republikahovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám?popýtať saprepýtať sapospytovať sapovypytovať sapovyspytovať sapoopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cestazastar.: vyspytovať savyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možnépoinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť savyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídupoprezvedať sapovyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známychexpr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opáčiť, -i, -ia dok. hovor.

1. (čo) zistiť dotykom, ohmatať: (Bača) opáčil si hrubými prstami svaly na rukách. (Krno); opáčil bránku záhrady (Tat.); pren. Opáčime zuby financom (Gráf) napadneme ich.

2. (čo, bezpredm. i s neurč.) pokúsiť sa o niečo, urobiť pokus, skúsiť: Raz Hreščová opáčila, čo i Anča Orendáčka myslí o tej veci. (Tat.) Nech opáči i tam, i tam. (Taj.) Opáčime rozmotávať klbko od tohto konca. (Tat.)

3. (čo, koho i so spoj. či) vyskúmať, preskúmať, zistiť, pozrieť: Bolo treba opáčiť otcovo stanovisko. (Gráf) Kým sa my na niekoho spoľahneme, dôkladne si ho okukáme, opáčime. (Karv.) Chcel len opáčiť, či myslí o tom istom. (Pláv.)

4. (koho i bezpredm.) navštíviť, pozrieť niekoho: Nevesta vše prišla s deťmi ju opáčiť. (Taj.) Prišla opáčiť, ako sa vedie tuto kútnici a synátorovi. (Hruš.)

5. odvetiť: Nesmie sa tu azda sedieť? — opáčila sama. (Gráf) „Já?“ opáči Vrábek a čuduje sa. (Karv.)

6. kraj. (čo) ochutnať, okúsiť: Poďme opáčiť tie vaše cukrové bonbóny. (Pal.) Nech ho (víno) opáčim, či si nenamiešal doň niečo. (Kuk.)

nedok. opačovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

opáčiť dokonavé sloveso
(ja) opáčim VKdsa+; (ty) opáčiš VKdsb+; (on, ona, ono) opáči VKdsc+; (my) opáčime VKdpa+; (vy) opáčite VKdpb+; (oni, ony) opáčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) opáčil VLdsam+; (ona) opáčila VLdsaf+; (ono) opáčilo VLdsan+; (oni, ony) opáčili VLdpah+;
(ty) opáč! VMdsb+; (my) opáčme! VMdpa+; (vy) opáčte! VMdpb+;
(nejako) opáčiac VHd+;
opáčiť opáčiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor