Slovenské slovníky

opáčiť -či -čia opáč! -čil -čiac -čený -čenie dok. hovor. 1. (čo, koho) ▶ hmataním, chytaním preskúmať niečo, ohmatať; syn. omakať: opáči si pľuzgiere na nohách; počkaj, opáčim ti čelo; prstom si opáčil boľavý zub; rukou opáči, či sú chlebíky ešte horúce; To visiace vrece som opáčil, či nie je mokré. [Š. Žáry]; Sestrička sa načiahla, skúsenou rukou opáčila pacientov tep, vytiahla mu viečko, siahla pod košeľu. [P. Karvaš]
2. (čo) ▶ zistiť chuť niečoho obliznutím al. zjedením malého množstva, ochutnať, skúsiť, okúsiť; syn. okoštovať: o. polievku, zákusok; opáč prívarok, či ho netreba dochutiť; Skoč zatiaľ opáčiť tieto zemiačiky, či sú už ako-tak dobré. [J. Balco]
3. (koho, čo) ▶ krátko navštíviť niekoho, niečo, prísť pozrieť: ide o. cez víkend kamarátku; Z mesta prišla dcéra. Opáčiť rodičov. [M. Rajský]; Konečne Arktídu opáči na vlastnej koži. [Brejk 2008]
4. (koho; s vedľajšou vetou) ▶ dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo, spýtať sa, poznamenať: opáčila ma, či jej môžem zahrať; opáčili ich otázkou, či si už zvykli
5. ▶ zareagovať na rečový prejav poznámkou, vysvetlením, otázkou, poznamenať: Na bicykli príde do knižnice leda odroň, – vysvetlil slečne strážnik s veľkou chuťou. – Aj ja by som chodila na bicykli, keby mi ho brat požičal, – opáčila slečna. [S. Lavrík]; Kto sa na to hodí viac ako mestský notár? – Mestský hajtman, – opáčil Barbarič pohotovo. [J. Červenák]; Ty nezbedník, prestaň sa pochabiť! Ničíš mi nervy. – Akože ničím? – opáčil som nechápavo. [K. Lászlová]
6. (čo) ▶ skúšaním zistiť, či niečo vyhovuje, preveriť spôsobilosť, skúsiť; syn. oprobovať, sprobovať: o. šťastie vo svete biznisu; dnes som bola o. novú cyklotrasu; rozhodol sa o. spoluprácu s mladou huslistkou; takmer päťdesiatka lyžiarov opáčila svah na Kubínskej holi
7. hrub. (koho, čo) ▶ dotýkaním sa niečích intímnych miest postupne zasiahnuť dôležité časti, plochy tela zo všetkých strán, obyč. nevhodne, nedovolene, proti vôli dotyčnej osoby, často pri prejavoch náklonnosti, obchytať, ochytať, omacať: opáčil čašníčku; A potom mi hovoril, že opáčil Nelku, ktorá ráčkuje, že ho hnala ako psa. [D. Dušek]; Keď mu naposledy vyťala za to, že jej opáčil zadok, takmer prišiel o zub. [J. Pronská]
▷ nedok. k 1, 2, 4, 7 ↗ opačovať

opačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. hovor. 1. (čo, koho) ▶ hmataním, chytaním niečo skúmať, ohmatávať; syn. omakávať: o. sliepky; podchvíľou ju opačovala, či nemá teplotu; zlodej mu opačoval vrecko; Simuloval. Zaťal zuby, aby to videla, a dlho si opačoval členok. [M. Krno]; Ženička opačovala bielunký mušelín, prezerala ho z obidvoch strán. [A. Habovštiak]; pren. Aj stolársky tovariš Jožko z Pribyliny, keď sa vybral spod slovenských hôr opačovať svet, nemohol sa nepristaviť v Prešporku. [P. Ševčovič]
2. (čo) ▶ zisťovať chuť niečoho oblizovaním al. jedením malých množstiev, ochutnávať; syn. koštovať: podchvíľou opačovala polievku, či už je uvarená; o. kašu, či je ešte horúca; vidličkou opačuje fašírku
3. ▶ dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo, spytovať sa: môžem si to pozrieť? – opačuje mama; Keďže ide o nedávno založený ateliér, opačujeme: Má to byť snaha o prenesenie pražskej FAMU do Bratislavy? [Sme 1993]
4. (koho) ▶ sústredene sledovať zrakom s cieľom zistiť niečo, skúmať, prezerať: Starostlivo si ukladal veci, pozrel von oknom, vyskúšal posteľ a jedným očkom nás opačoval. [P. Hrúz]
5. hrub. (koho, čo) ▶ dotýkať sa niekoho na intímnych miestach, obyč. nevhodne, nedovolene, proti jeho vôli, často pri prejavoch náklonnosti, obchytávať, ochytávať, omaciavať: opačoval dievčatá; Mohli ste tu večer opačovať cecky nejakej krásavici, a zatiaľ... zatiaľ budete hniť v base, až kým v nej nezhnijete. [P. Vilikovský]
▷ dok. k 1 – 3, 5 ↗ opáčiť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel

odpovedať¹ (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať¹

ohmatať 1. hmataním, chytaním preskúmať • hovor. opáčiť: v tme ohmatal, opáčil vypínač • expr.: omacať • omackať • hovor. omakať: omacia, omaká látku ešte raz • expr.: pohmatať • pohmatkať • pomacať • pomackať (hmataním sa dotknúť niečoho): pohmatal, pomacal trochu pred sebou a vstúpil • poohmatávať • poopačovať • poomaciavať • poomakávať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

2. hmataním, chytaním zašpiniť, znehodnotiť • obhmatať • ochytať • obchytať: o(b)hmatať, o(b)chytať poháre, kľučky • pobabrať: pobabrané jedlo • poohmatávať • poobhmatkávať • poochytávať • poobchytávať (postupne, viacero vecí, na viacerých miestach): poohmatávané, poobchytávané dvere, karty

ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol

opáčiť 1. p. ohmatať 1 2. p. ochutnať 1 3. p. navštíviť 4. p. spýtať sa 5. p. odpovedať¹ 6. p. zistiť 7. p. skúsiť 1, 3

preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobku • prezrieť • prehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranu • prešetriť • vyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípad • prebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mesta • preštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiál • expr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípadu • hovor.: presondovať • vysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličov • hovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredie • vyskúmať • zistiť • vypátrať • prepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosť • prehľadať • presliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolie • odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu • preňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domu • hovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutí • skontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlata • zrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, doklady • rozanalyzovať (preskúmať analýzou)

skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať

spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sa • položiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republika • hovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám? • popýtať sa • prepýtať sa • pospytovať sa • povypytovať sa • povyspytovať sa • poopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cesta • zastar.: vyspytovať sa • vyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možné • poinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť sa • vyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídu • poprezvedať sa • povyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známych • expr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

opáčiť, -i, -ia dok. hovor.

1. (čo) zistiť dotykom, ohmatať: (Bača) opáčil si hrubými prstami svaly na rukách. (Krno); opáčil bránku záhrady (Tat.); pren. Opáčime zuby financom (Gráf) napadneme ich.

2. (čo, bezpredm. i s neurč.) pokúsiť sa o niečo, urobiť pokus, skúsiť: Raz Hreščová opáčila, čo i Anča Orendáčka myslí o tej veci. (Tat.) Nech opáči i tam, i tam. (Taj.) Opáčime rozmotávať klbko od tohto konca. (Tat.)

3. (čo, koho i so spoj. či) vyskúmať, preskúmať, zistiť, pozrieť: Bolo treba opáčiť otcovo stanovisko. (Gráf) Kým sa my na niekoho spoľahneme, dôkladne si ho okukáme, opáčime. (Karv.) Chcel len opáčiť, či myslí o tom istom. (Pláv.)

4. (koho i bezpredm.) navštíviť, pozrieť niekoho: Nevesta vše prišla s deťmi ju opáčiť. (Taj.) Prišla opáčiť, ako sa vedie tuto kútnici a synátorovi. (Hruš.)

5. odvetiť: Nesmie sa tu azda sedieť? — opáčila sama. (Gráf) „Já?“ opáči Vrábek a čuduje sa. (Karv.)

6. kraj. (čo) ochutnať, okúsiť: Poďme opáčiť tie vaše cukrové bonbóny. (Pal.) Nech ho (víno) opáčim, či si nenamiešal doň niečo. (Kuk.)

nedok. opačovať, -uje, -ujú

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

opáčiť dok.
1. strsl, jzsl pozrieť, navštíviť: Bola hu v nemocnici opáčiť (Bobrovec LM); Príťe náz opáčiť! (Biely Potok RUŽ); Bola som u susedou opáčiť, čo porábäjú (Košťany n. Tur. MAR); Fšera som bula opášiť kmotru f špitáľu (Klenovec RS); Narichtuj dač, príďemo ťa opáčiťi (Kalinovo LUČ); Poď ma opáčit, uš si u náz dávno ňebov (Ludanice TOP); Už boli više padesád rokóv v Amerike a napísali, že kím umrú, ešče bi nás sceli prindzid opáčit (Šípkové PIE); Idém opáčid našíh mladíh, jako sa mávajú (Bzince p. Jav. NMV)
F. opáčit kútnicu (Hlboké SEN) - navštíviť šestonedieľku; opáčid mrtvého (Rumanová HLO, Lapáš NIT) - vzdať poctu pri rakve so zosnulým; (o)páč! (V. Krtíš MK) - pozri!
2. strsl, zsl vyskúšať hmatom, ohmatať: Drevo najprú opáčiu̯, či sa buďe dobre štiepať (Zázrivá DK); Tag zme im (ovciam) opáčiľi paprčke a tam takuo mokruo im bolo (Čelovce MK); Ból si už opáčic tín kurám, či zňesú vajce? (Brvnište PB); Mosín husi vajco opáčiď, abi ho ňestraťila (Lapáš NIT)
3. expr. dotieravo sa dotknúť ženy na intímnom mieste; skúsiť mať so ženou pomer: Chcel tú ženu opáčiť (Lutila KRE); Veru ten ňeprejdze okolo babi, abi sa aspon nezahnal, že héj chce opáčic (Brvnište PB); Stále viprával, že bi jej hu rád opáčel (Bošáca TRČ); Ked_éj opáčil pri stunni, zvískla, jag bi hu dral (Bzince p. Jav. NMV)
4. strsl, zsl ochutnať, okúsiť: Opáčil s toho jedla, aľe potom už ňechcel (Krivá DK); Opač tu poľiefku, či je už dobrá! (Zborov n. Bystr. KNM); Robeľi zme toj baraňí guľáš, šag opáč, jag máš chuc (Rajec ŽIL); Móžem opáčiď, jaké si napékla koláče? (Lapáš NIT)
5. jtrenč, pov zistiť: Ból oračku opáčid a že je ešče mako (Dol. Súča TRČ); Ščeli opáčili, že je tan cuker (Lubina NMV); Polesní opáčel, do z hori drevo krádel (Myjava)
6. expr. zried. skúsiť, pokúsiť sa o niečo (napr. o krádež ap.): Vieš, že mi zlodejki opáčili ščeli (Vaďovce MYJ)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

obáčiť, obáčiť sa p. opáčiť

opáčiť dk
1. čo (komu), koho skúsiť niečo hmatom, ohmatať niečo, niekoho: (Dorota Csermáková) uznawa, ze wdiczky tagila ziwot a že pani apatekarka gu sama opačila a domluwala gegy (!), aby sa warowala kata (PEZINOK 1717); kdy potom naspatek ssiel swedek, stretol tohože Jana Samelege y opačzil gemu na hlawe (hrčku) (RAKŠA 1756); opačme mu v tejto slame, nema-lj čosy skovane (KC 1791); za gedno male gablčko, za gednu hrussku dali opačiť panenki pussku (ZL 18. st)
2. koho, čo zbadať, spozorovať niekoho, niečo: ga som ne ten (list) pital, nes moy list, czo som wam bol zapsal a zalozil wo stu zlatech sedlaky, zemv w hnewe, any som ho opaczil (RAKOVO 1572); skoro, pane, berte, nebo ked vas paholci opača, tu vas pobiju (VESELÉ 1663 LP); ga sem nebil doma, ga sem neopacil, az z mogeg kobilj, vlk kopita vlačil (KC 1791); po dwoch ďňach nič obzlásstňegssého (!) ňeopačiwssí Azaél wráťil sa do chalupki ribára (DS 1795)
3. čo ochutnať, okúsiť niečo: pan czechmistr powinnowat gest dwuch panuw prateluw a bratruw poslaty, at by gidla opačily (TRENČÍN 1608/ 1709); techdi (manželka Jura Mencla) powidala swetkoweg manželcze, aby opaczila, cžo by bolo w tom pohary (PRIEVIDZA 1768)
4. koho pozrieť navštíviť niekoho: sczem sam ta k Wasseg Milostj dogjitj, abych Wassu Milost opaczyl, iako se mate (BOŠANY 1605); pany fatenska napominala nebohiho pana Kapiry Andrasse, kdy ho yssla pred smrtou opačyt, žeby poryedok (!) učynil mezy manželkou a dczerou swogou (ZVOLEN 1616); pan pessi issow grofa opačit (SELEŠŤANY 1742); ty druha, mila tohto sweta strana, dawno sem sy žadal, abych te opačil a mnoho dobreho w tobe se naučil (KCS 18. st)
5. (komu) čo preskúmať, zhodnotiť, skontrolovať niečo; prezrieť, zistiť niečo: pristupili pred prawo nasse pani Gregor Kutny spolu z zetiem swym Lenhartem prosycz nas, bychme raczili tu wec (majetok) oppacziti y take do meskych knih zapsati (P. ĽUPČA 1558); potem nass (kňahňa Jarubová) tess pozvala na yzbu, abichme opacžyly, jestly czo jest yakova vecz (TOMČANY 1572 E); richtar tu samu wec (jeho urážku) predložyl gest pred mestsku wrchnost, aby ony tu actii pred sebe wzaly a bedlywe opačyly (S. ĽUPČA 1603); Balass dluzni fl 1, to wedle wuoli swogey pan Stephan ma opaczitj (ZVOLEN 17. st); richtar samotretj opačil a poznal tože giste zbožia (SUČANY 1714); hladomny zeman, opačim ti zemanstvo (KRUPINA 1731) preverím; když on (Ján Fábri) na ney (na manželke Andreja Valáška) nedowolené, hrjssné, nerádné wecy žadal, tehdy mu preg rékla, že pugde do druheg chyži opačit, gestli dieti spia ((PUKANEC) 1787)
L. práv právom, podľa práva o. po preskúmaní rozhodnúť; právo o-i po preskúmaní rozhodne: pany prawom opaczily, ze se tey sirote za gey tal winicze tak dobra winice zase dostala (BÁTOVCE 1589); prawo wedle duwodu swedomy to wssetko opaczi (D. ŠTUBŇA 1595); abi ta wec (smrť) poctiwim prawem bila opaczena (ZVOLEN 1625)
6. čo (čomu) uvážiť, rozvážiť niečo; vyjadriť sa o niečom: geslj se (poddaní) nepoddadie, y wicze dedin musj wykapati. Protoss tomu opazte (!), geslj muosete sto bjti, abj ste gich branilj (s. l. 1576); tuto wecz, czo Wasseg Welikomožnosti oznamugem, dobre opačte a mne dagte na wedomj, czoho se mam drzati (NOVÁKY 1672); opáč s pilnosťú twog staw, do kterého si skrz twé wístupki príšel (DS 1795)
7. (čo) dať pozor na niečo, dbať na niečo: opačte, aby ste ho (kostol) prikrili peknym smrekowym šindlom (ILAVA 1638)
8. ako vsuvkový výrazový prostriedok o-il by, o-im (ťa) vyj. miernu hrozbu, vyhrážanie, videl by, uvidím, ja ti ukážem: opaczyl by, prawy, zradcze slepy, kebjs bjl nezaprawil (cestu) (s. l. 1571); opacim, yako se budess muoci se mnu sauditi (s. l. 1636); opacim, czo pany beze mne udelagu (SKALICA 1686); opacim ta, gako sy my smela slepku chitit (KRUPINA 1742); opačovať ndk
1. k 1: babam, cuo opaczowaly gednu kurwu, sext 3 (KRUPINA 1684) robili gynekologické vyšetrenie; (Anna Kušnierka) biwsse pritomna w ten čas, kdy prse opačowaly Dore Pawlowiech, spatrila, že mlieko striekaly ženy (VELIČNÁ 1724); taktéž má ženská osoba opačowána býti y w tom ostatnjm trogakém leženj (ZK 1778) má byť gynekologicky vyšetrená; Janossik tez opačzugice sobe twar dlanu widel, ze mu krw ide (P. BYSTRICA 18. st)
2. k 2: ten Jano poleno opačzowal, ukrwawene-ly ge (s. l. 1654); (Katarína Slotová) psa we dwore sstekagjczjho počzuwssy, kdo by tam chodil, opačuwala (D. KALNÍK 1729); conspicio: hledjm, widjm, opačugem ňečo, pohlédám na ňečo, obhlédám (KS 1763); dwanást motilow zamkňem w mogom pokogíku a buďeme gích wždicki opačowať (DS 1795)
3. k 4: span Beno Hlobeg povedel podt pryssachu, ze s pany Bochunkowya neprychodyly zadonkrat opaczowaty ty dietky v nemoczy (TOMČANY 1572 E); z roskazu pana ffogta dano hagtmanowi z barwierom, kteri chodili k Pawlienkowi dieta opačowat, den 10 (ŽILINA 1710)
4. k 5: (škodu) pan sluzni dworski opaczoval ((D. TIŽINA) 1590); kdy pany chodily do Neresnicze chotare opaczowaty, dan gim weczera (ZVOLEN 1635); dalo se pre Gich Milostj panov piwa, kdj dobroninske privilegia opačowalj (KRUPINA 1695); p. cechmistrom z hagtmanmi, čuo chodili komini opačowat, piwa ffertal (ŽILINA 1722); bol visitator Batani na Starich Horach, opačoval všecki veci kostolne (S. HORY E)
5. čo starať sa o niečo, opatrovať niečo: čeli budu opačovat, ktere dobre met nesu (KC 1791); milj panj, nedagte se nukat welmi, sstol (!) gen nahotugte a gragcare opačugte, gesste nesplesneli (ZL 18. st); opáčiť si (sebe) dk koho nahovoriť si, získať si niekoho: ale zas pissna (!) nemohu vistat, protoz sebe gineho opač, nepridu ga k tebe guss wač (!) (KC 1791)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

opáčiť

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Opáči dlaňou - je teplá ≈ Zkusí dlaní - je teplá
Opáčili rastlinku pri korienku ≈ ochutnávaly rostlinku u kořínku
Opáči poznove, omaciava kúštik ≈ Hmatá znovu, ohmatává kousek
opáčiť čeľadníčky, podvoriť ich ≈ pomuckat děvečky, polichotit jejich
stihli opáčiť čeľadníčky, podvoriť ≈ stačili pomuckat děvečky, polichotit
tri míle včely opáčiť ≈ včely tři míle odtud

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu