Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj

oný, oná2, oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž; bol z toho celý ... onô ... vystrašený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
on m. G a A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni, neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich, neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono s. G, D, L a I ako m., A ho, oň mn. ony G, D, L a I ako m., A ich, ne (tvary s iba po predl., tvary s ‑ňho pri m. živ., tvary s pri m. neživ. a s.) zám.
oný, oná, oné/onô zám.

onen [-n-], zried. oný, oná, ono G mužský a stredný onoho/oného G ženský onej D mužský a stredný onomu/onému D ženský onej A mužský živ. onoho/oného A mužský neživ. onen A ženský onú A stredný ono L mužský a stredný onom L ženský onej I mužský a stredný oným I ženský onou pl. N mužský živ. oní mužský neživ., ženský a stredný oné G oných D oným A mužský živ. oných A mužský neživ., ženský a stredný oné L oných I onými zám. ukazovacie substantívne i adjektívne


oný, oná, oné/onô G mužský a stredný oného G, D a L ženský onej D mužský a stredný onému A mužský živ. oného A mužský neživ. oný A stredný oné/onô A ženský onú L mužský a stredný onom L ženský onej I mužský a stredný oným I ženský onou pl. N mužský živ. oní pl. N mužský neživ., ženský a stredný oné G oných D oným A mužský živ. oných A mužský neživ., ženský a stredný oné L oných I onými zám. ukazovacie substantívne i adjektívne

oná2oný2


onen, zried. oný1, oná1, ono2 G mužský a stredný onoho/oného, G ženský onej, D mužský a stredný onomu/onému, D ženský onej, A mužský živ. onoho/oného, A mužský neživ. onen, A ženský onú, A stredný ono, L mužský a stredný onom, L ženský onej, I mužský a stredný oným, I ženský onou, pl. N mužský živ. oní, mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. G oných, pl. D oným, pl. A mužský živ. oných, pl. A mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. L oných, pl. I onými zám. ukazovacie adjektívne 1. obyč. ako súčasť dvojčlenného výrazu ten/tamten – onen, zried. oný, tá/tamtá – oná⟨is⟩1⟨/is⟩, to/tamto – ono⟨is⟩2⟨/is⟩ ▶ odkazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí al. na už spomínanú osobu al. vec; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete: sledoval onen vytýčený cieľ; tamten či onen kritik ho môže hocikedy znemožniť; nevie, prečo sa mu páči ten či onen obraz; posudzovať zmysel toho alebo oného príkazu; onú ženu vôbec nepoznali; utvoriť seriózny zväzok s tou či onou osobou; treba zistiť, koľko dovolenky má tamtá či oná pracovníčka; nedá sa povedať, že tá či oná vec bola príčinou problémov; potom vyslovila ono slovo; všetko mohlo byť ináč, keby bola urobila to i ono načas; ten uchmatne voľačo tomuto, tamten zas onomu; uvažuje, či by tamto alebo ono nebol vymyslel lepšie
2. ▶ odkazuje na niečo všeobecne známe: onen povestný smiech cez slzy; pred piatimi rokmi tu zaznela oná pamätná veta; pripomenuli si udalosti onoho osudného roku; zišli sa v onen pamätný deň; spomienka na oný bozk bola stále živá; zažili onú povestnú minútu slávy; Vráťme sa do reality oných dní rozchodu [federácie]. [J. Štrasser – M. Kňažko]
fraz. byť na onom svete byť po smrti; onen svet druhý svet, záhrobie, posmrtný život; [za] onoho času/oných čias a) veľmi dávno b) v určitom období v minulosti, vtedy; pobrať sa na onen svet umrieť; v tej či onej miere vo väčšom al. menšom rozsahu, v miere závislej od okolností


oné1oný2


onô1oný2


onyon, ona, ono1


oný1onen


oný2, oná2, oné1/onô1 G mužský a stredný oného, G, D a L ženský onej, D mužský a stredný onému, A mužský živ. oného, A mužský neživ. oný, A ženský onú, A stredný oné/onô, L mužský a stredný onom, I mužský a stredný oným, I ženský onou, pl. N mužský živ. oní, pl. N mužský neživ., ženský a stredný oné, G oných, D oným, A mužský živ. oných, A mužský neživ., ženský a stredný oné, L oných I onými zám. ukazovacie substantívne hovor. 1. ▶ zastupuje konkrétne pomenovanie (najčastejšie podstatné meno), na ktoré si hovoriaci nevie v danej chvíli spomenúť, ale ktoré je zo situácie zrejmé, al. ktoré nechce vysloviť: ten oný zase neprišiel; tí oní mi to zabudli povedať; čo za oné ste to doniesli?; daj to nejakému poriadnemu onému, nech to urobí remeselníkovi; čo budem oné, nechcem kaziť chlapcom prázdniny; Takáto drzosť! Zamknúť ma tu ako dáku onú [...]! [P. Pišťanek]; Nebude v tom dajaké onô? [V. Švenková]
2. ▶ používa sa ako výplnkové slovo pri váhaní, pri hľadaní správneho výrazu: však je to tá oná... občianska povinnosť; Vy, Kuvik, vy by ste nám z toho za chvíľu narobili oný. Holubník. [P. Vilikovský]; Mňa skôr zaujal ten oný... jak tomu hovo... jáj, motív. [D. Dán]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ny/1042564±2221: pronominá (zmiešané) m. neživ. N pl. 400 ony/400

-ny/1042564±2221: pronominá (zmiešané) s. N pl. 167 ony/167

-ny/1042564±2221: pronominá (zmiešané) ž. N pl. 3163 ony/3163

-ný/1305277±925: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 17171 i/17151 o/20

-ný/1305277±925 9.77: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 12149 i/12111 o/37 (1/1)

-y/8672296±14290 4.44: pronominá (zmiešané) s. N pl. 7941 všetky/7480 samy/294 ony/167

-y/8672296±14290 2.90: pronominá (zmiešané) ž. N pl. 34577 všetky/29224 ony/3163 samy/2190

-y/8672296±14290 4.24: pronominá (zmiešané) m. neživ. N pl. 21204 všetky/19894 samy/910 ony/400

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

onen, oná, ono2 i oný, oná, oné1 (2. p. oného/onoho, 3. p. onému/onomu, mn. č. oní, oné) zám. ukaz.

1. rozvíja podst. a poukazuje na osobu, vec, vlastnosť al. okolnosť ako na známe (o ktorých už bola reč) al. ako na časove vzdialené, minulé; ten, tamten: Takto to teda vyzerá onen povestný zelený káder! (Zúb.) Hľadel s oným blahobytným výrazom. (Urb.) Sám neviem, prečo som onoho času nezložil skúšku. (Jes.)

kniž. za oných časov, čias, za onoho času v dávnej dobe, kedysi, dávno; hovor. na onom svete po smrti;

2. zastupuje podst., stojí proti zám. ten, tento a poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Bo že má tento viac, ako onen v hlave. (Kal.)

(i) to i ono; či to, či ono všeličo; ten al. onen niekto; ktokoľvek


ony p. on


oný p. onen

oná p. oný


oné p. oný


onô p. oný


oný, oná, oné, onô zám. ukaz. csl nahrádza konkrétne pomenovanie, na ktoré si hovoriaci nevie spomenúť al. ktoré nechce (zo spoločenských ap. dôvodov) vysloviť: Nuš, kto si kce spraviť kolko oních, tíchto klobás (Vrbie RUŽ); Ale tan padou̯ šrapner, tan onuo, zme sa potraťiľi (Sebechleby KRU); Čo to na hlaváh nosia ťie oňie (Niž. Boca LM); Dali mu dokonca oné, nescel sa s tím holid nigdo (Ružindol TRN); Dajú mi oné, jak sa volá - cajch (Lukáčovce HLO); Ešče za oného, jak sa enem poví, podánstva (Smrdáky SEN); Tam bul taki onen zrobeni, take źeľezo (Nemešany LVO)

onen, oný m oná ž, ono, oné s zám ukaz
1. odkazuje na osobu al. vec, o ktorej bola predtým reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti, tamten, tamtá, tamto: vmrze-li pak onen swu smrti aneb ginssi (ŽK 1473); a gestli by gegich (zeme) ona Agnitha aneb manzelek gey chtiel dietom utratiti (P. ĽUPČA 1560); co naprawil onomu Bůh cžloweku wernému (CC 1655); kdiby cechownj nadessel, ma štokher aneb humplir wikonati se a onen ffedrowan bity (CA 1656); rikeg se mnau tu kraticku modlitbu z onym zgewnym hryssnikem (AgS 1708); o onóm žén: Nech skameňím! seba klňeňú (BE 1794); mimo swedectwa Pawlowého stogí za prawdu túto oný dúwod (BN 1796)
F. o. svet, život posmrtný život, záhrobie: (ľudia pridržiavajúci sa učenia s. Pavla) swim časem užitek a odplatu budu miti w onom buducem, wečnem žiwote (TC 1631); (Boh) dal wam požehnanj časne a na onem swetie wečne (KT 1753); (za) o-ho času v dávnej dobe, kedysi: za oneho cžasu přinesli su ku Panu Gežissowi detiatka, aby se gych dotykal (BAg 1585); onoho času rzekl Pan Gežjš zákonnykům a farizeům (SP 1696); za onoho času gegich predkowe farizeussowé to také činili (VP 1764)
2. v spojeniach ten(to) - onen ukazuje na vzdialenejšiu osobu al. vec, tamten: ten neb onen dum neb chram Pana (Le 1730); abj se múdry človek onoho neb tohoto blaznive nedopustil (SS 18. st) tomu oči czizolostwo ukazugu, ginemu smilstwo, onemu dum blizniho, ktery bi požadal (MS 1758); čo odporníci bárs proťi tomuto, bars proťi onómu mluwá (BN 1796)
F. beriž se s tohoto swěta na onen (svet) (HI 18. st) do záhrobia


oný, oná, oné p. onen

čo spia, lebo ony qui dorment, car elles
hlavu a ony ho la tête, elles le
iba na to oné qu'à la trique
mladá panna ako ony jeune vierge comme elles
oných účinných jedov, ktoré ces poisons subtils qui

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu